Rada predstavila nové odporúčanie o skríningu rakoviny
Rada Európskej únie (EÚ) navrhla nové odporúčanie týkajúce sa skríningu rakoviny. Cieľom tohto kroku je znížiť úmrtnosť na rakovinu, ale aj výskyt invazívnych druhov tohto ochorenia, keďže skríning umožňuje odhaliť rakovinu v ranom štádiu, prípadne ešte skôr, ako sa choroba objaví alebo stane invazívnou. Rada o tom informuje v tlačovej správe na svojej webstránke.
Vzhľadom na to, že predchádzajúce odporúčanie o skríningu rakoviny z roku 2003 bolo obmedzené na rakovinu prsníka, krčka maternice a hrubého čreva a konečníka, sa členské štáty rozhodli ho rozšíriť. Nové odporúčanie zahŕňa už aj skríning rakoviny pľúc, rakovinu prostaty a rakovinu žalúdka. V prípade rakoviny krčka maternice, odporúčanie stanovuje, že členské štáty by mali zvážiť prispôsobenie veku a intervalov individuálnemu riziku na základe histórie očkovania proti ľudskému papilomavírusu (HPV) u jednotlivých osôb. Pokiaľ ide o rakovinu prsníka, tam zas navrhuje dolnú vekovú hranicu 45 rokov a hornú vekovú hranicu 74 rokov.
Rada zároveň odporúča zabezpečiť primerané, včasné a doplnkové diagnostické a liečebné postupy pre osoby s pozitívnym skríningovým testom. Tiež prízvukuje, že členské štáty by pri realizácii programov skríningu rakoviny mali zvážiť aj ľudské a finančné zdroje a svoje kapacity v oblasti zdravotnej starostlivosti.
Rakovina je hlavnou príčinou úmrtí v Európe. V roku 2020 v EÚ diagnostikovali rakovinu odhadom u 2,7 milióna ľudí.
Zdroj: SITA, ab, ns
Odporúčané články
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach (RÚVZ Košice) vyzýva fyzické osoby – podnikateľov, právnické osoby a fyzické osoby – občanov na vykonanie celoplošnej preventívnej deratizácie.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernard Bober pri príležitosti 4. výročia vojny na Ukrajine vyjadril hlboký súcit s trpiacimi, ktorých životy poznačila smrť, exodus a zničené domovy.
