Slovensko pandémiu podľa odborníka nezvládlo
Zvýšenú nadúmrtnosť zaznamenali počas pandémie ochorenia COVID-19 všetky štáty EÚ. Detailnejšie porovnanie však ukázalo, že situácia na Slovensku bola obzvlášť nepriaznivá. Vyplýva to zo štúdie odborníka na zdravotníctvo Petra Pažitného, ktorý zisťoval, koľko životov by sa dalo zachrániť, ak by Slovensko počas pandémie postupovalo tak, ako najlepšie krajiny EÚ27.
Z jeho prepočtov vyšlo, že by to mohlo byť zhruba od 12-tisíc do niečo vyše 21-tisíc ľudských životov. „Pri pohľade na vývoj nadúmrtnosti v SR možno manažment pandémie prehlásiť za nezvládnutý,“ uvádza sa v štúdii. Na vrchole vlny bolo dokonca až 26 786 nadúmrtí.
V druhej vlne pandémie zaznamenalo Portugalsko podobne ako Slovensko vysoký počet úmrtí v súvislosti s ochorením COVID-19. O rok neskôr, teda počas tretej vlny, bola situácia na Slovensku podľa Pažitného viac-menej rovnaká. Počet infikovaných a aj obetí bol stále vysoký. Naopak, v Portugalsku napriek vysokým číslam infikovaných počet úmrtí na COVID-19 narástol len mierne. Zásadným rozdielom bola podľa odborníka miera zaočkovanosti. Kým na Slovensku sa zaočkovalo 51 % obyvateľstva, tak v Portugalsku 86 %.
Z výsledkov sa tiež ukázalo, že kľúčovými faktormi zlepšujúcimi prognózu prežitia boli kontakt so všeobecným lekárom do 14 dní po potvrdení COVID-19, predpis vybraných liekov z ATC skupín, ktoré vychádzali z odporúčaní určených lekárom, očkovanie a predošlé prekonanie infekcie koronavírusu. Naopak, za rizikové faktory možno podľa Pažitného považovať prítomnosť inej závažnej diagnózy, ako onkologickí pacienti, pacienti s chronickým renálnym zlyhávaním a pacienti s primárnou pľúcnou hypertenziou, ďalej zvyšujúci sa vek pacienta, návštevu pohotovosti už v kritickom stave a tiež náhodný predpis antibiotík, ktoré neboli v odporúčaniach.
Zdroj: (qq, br)
Odporúčané články
Košice sú mestom s bohatou históriou hazardu. Aj keď bol hazard v minulosti výsadou elity, dnes cieli často na tú najzraniteľnejšiu skupinu ľudí. Košice stále nemajú vlastnú reguláciu herní a kasín. Napriek opakovaným pokusom o obmedzenie v rokoch 2020, 2021 a naposledy v júni 2025 zostáva metropola východu otvorená pre nových hráčov na poli hazardu. Hlavným cieľom posledného pokusu o ustanovenie VZN bolo obmedziť prevádzkovanie herní a kasín iba na určité typy budov a tiež zabezpečiť, aby bola medzi nimi istá vzdialenosť.
V pondelok 14. júla sa začína s „ostrou“ modernizáciou električkovej trate (MET) na sídlisku Nad jazerom. Táto časť 2. etapy MET 2 v Košiciach v celkovej dĺžke takmer 7 kilometrov patrí k najvýznamnejším investíciám do skvalitnenia mestskej hromadnej dopravy (MHD), ktoré v nasledujúcich mesiacoch za celkovo takmer 200 miliónov eur uskutoční DPMK a mesto Košice.
V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.
