Horúčka nie je choroba, upozorňujú záchranári. Ako ju zvládnuť?
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky informovalo, že vysoké teploty a respiračné ťažkosti patria aktuálne k najčastejším príčinám zásahov záchranárov.
Operačné stredisko preto upozorňuje, že horúčka nie je choroba, ale obranná reakcia organizmu. Horúčka má podľa záchranárov význam a zvládnuť sa dá aj v domácich podmienkach.
“Ak je nižšia ako 38,5 stupňov Celzia, dodržiavame pitný režim a pokoj na lôžku, nie je potrebné užívať antipyretiká, teda lieky na zníženie teploty (výnimkou sú deti, u nich znižujeme teplotu už pri hodnote 38 stupňov Celzia, v prípade bábätiek a detí, ktoré majú sklon k febrilným kŕčom, aj nižšiu. Vtedy antipyretiká podáme ihneď a dieťa sledujeme),” vysvetľuje Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR.
Lieky na zníženie teploty sa začínajú podávať v prípade, že je teplota vyššia ako 38,5 stupňov Celzia. Zároveň by sa malo telo aj ochladzovať studenými obkladmi alebo zábalmi. Pacienta s horúčkou je potrebné ovinúť vyžmýkanou mokrou plachtou tak, aby končatiny ostali voľné. “Meníme po 15 minútach, nepoužívame studenú vodu, ale vlažnú. Prípadne pacienta môžeme aj osprchovať vlažnou vodou. Ak sú ruky a nohy studené, zábaly nerobíme,” upozorňujú záchranári.
Pri horúčke je dôležité nezabúdať na pitný režim a piť dostatok tekutín – vodu, slabý čaj, riedené ovocné šťavy a vývar. “Ak je pacient apatický, odmieta piť, vyhľadáme odbornú pomoc. Svojho lekára kontaktujeme aj vtedy, ak horúčka neklesne po 3 dňoch. Ak má ťažkosti s dýchaním, modré pery, v prípade dieťaťa prvýkrát febrilné kŕče alebo je mladšie ako dva mesiace, okamžite kontaktujeme tiesňovú linku 155,” uviedli záchranári.
(ZL)
Odporúčané články
Skateboardista a slovenský olympionik Richard Tury sa chce pokúsiť o ďalšiu kvalifikáciu na olympiádu. Ako uviedol v rozhovore, ak mu to dovolí zdravie, rád by sa pokúsil kvalifikovať aj na letné olympijské hry, ktoré by mali byť o tri roky v americkom Los Angeles.
V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.
Podľa našich informácií od dôveryhodného zdroja blízkeho Magistrátu mesta Košice, by sa mali pôvodné Letecké dni Košíc konať tento rok v Prešove na vojenskom letisku. Dôvodom má byť spor medzi Aeroklubom a predsedom KSK Rastislavom Trnkom, o ktorom sme informovali ešte začiatkom júla v článku “Ukradnuté Letecké dni? Spor sa vyostruje!” Trnka tento rok odmietol spoluprácu s košickým Aeroklubom, namiesto toho sa rozhodol, že zorganizuje vlastné letecké dni. V rovnakom termíne a na rovnakom mieste. Košický Aeroklub tak musel hľadať nového sponzora, ktorého našiel na Magistráte mesta. Mnohí Trnku obviňujú, že letecké dni “ukradol,” čo sa odzrkadlilo už aj na niektorých billboardoch, ktoré o akcii informujú.
