Bariérový prístup k voľbám robil problém nielen vozičkárom, ale aj mamičkám s kočíkmi

Prístupný bezbariérový prístup malo 47 percent budov kultúrnych centier a taktiež aj 36 percent budov mestského či obecného úradu. Prieskum bol realizovaný od 29. októbra do 6. novembra 2022. Podľa Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím bol anonymný a zúčastnilo sa na ňom celkovo 344 respondentov.

„Naším záujmom bolo zistiť, ako sú pripravené volebné miestnosti na to, aby mohli ľudia so zdravotným postihnutím voliť komfortne či bezbariérovo. Výskum však preukázal, že architektonické bariéry sa netýkajú len ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí, ale aj mamičiek s kočíkmi či ľudí chodiacich o barlách,” uviedla Stavrovská. Do prieskumu sa zapojilo najviac občanov Bratislavského kraja. „Ľudia sa však zapojili v rámci celého Slovenska. Prichádzali nám odpovede aj z takých obcí, ktoré nepoznám,” uviedla komisárka.

Najväčší počet volebných miestností bol určený v budovách základných škôl – 46 percent. Volebné miestnosti v domoch kultúry predstavovali 19 percent, stredné školy či gymnáziá 14 percent a mestský či obecný úrad 13 percent. Volebné miestnosti však boli zriadené aj v kluboch dôchodcov či materských školách. Zuzana Stavrovská ďalej interpretovala, že menej ako polovica volebných miestností bola umiestnená na prízemí, celkom 48 percent. Na prvom nadzemnom podlaží sa nachádzalo 41 percent volebných miestností a na druhom a vyššom poschodí bolo umiernených deväť takýchto miestností. „Niektorí účastníci prieskumu nám hlásili, že volebné miestnosti boli umiestnené v suteréne,” dodala Stavrovská.

Prieskum ďalej zaznamenal 58 odpovedí, keď voliči uviedli, že v 66 percentách budov prekonali nájazdovú rampu, v 24 percentách schodiskovú plošinu a v deviatich percentách bol prístupný výťah. Bezbariérový prístup v interiéri volebnej miestnosti bol v 60 percentách budov. „Niekoľko ľudí uviedlo, že sa v interiéri nemohli dostať k volebnej urne. Taktiež sme sa dozvedeli, že v niektorých volebných miestnostiach sa ťažko takýmto ľuďom pohybovalo,” interpretovala výsledky prieskumu komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím.

Budov s volebnou miestnosťou, pred ktorými malo byť vyhradené parkovacie miesto, bola len jedna tretina. Celkový počet odpovedí však uviedlo 242 ľudí, pretože mnohí si túto skutočnosť nemuseli všimnúť. „Podľa vyhlášky rezortu životného prostredia pred verejnou budovou musí byť zabezpečené parkovanie, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím. V tomto prípade budeme vo vzťahu k inštitúciám, ktoré sú zodpovedné za výber volebných miestností odporúčať, aby vyberali budovy, pred ktorými je zabezpečené parkovanie,” informovala Stavrovská.

Prieskum taktiež ukázal, že v 47 percentách prišla členka volebnej komisie s prenosnou urnou za hendikepovaným človekom, 36 percent uviedlo, že mu pomohol niekto iný. „Pre človeka odkázaného na invalidný vozík nie je dôstojné, aby volil pod schodmi danej budovy. Taktiež má byť zabezpečená tajnosť hlasovania, a tá nie je zabezpečená, keď príde za vami člen komisie s prenosnou urnou a vy lístok vyplníte pred budovou na chodníku či pod schodmi,” upozornila Stavrovská. Ministerstvo vnútra SR však podľa Zuzany Stavrovskej nepovažuje za problém, ak nemajú niektoré volebné miestnosti bezbariérový prístup. Podľa rezortu môžu hendikepovaní občania požiadať o prinesenie volebnej urny priamo domov. „Každý človek má podľa nás právo prežiť atmosféru volieb a získať takýto poznatok,” dodala komisárka.

Zdroj: SITA, DSe, vr