Baví ho manuálna práca, neznáša vypisovanie papierov

Najlepšie sa cíti v teplákoch a tričku. Jeho najobľúbenejším jedlom je sviečková na smotane. Očarila ho Malajzia. Keď nič nerobí a len tak leží, tak je z toho otrávený. Baví ho manuálna práca. Naopak neznáša, keď musí vypisovať úradné papiere a rôzne žiadosti.  Košičan Matej Kováč, najlepší vzpier ač Slovenska.

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?

Dva roky som bol študentom ekonómie na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ale všetku energiu som vložil do športu, ktorý je u mňa na mieste číslo jeden. Po skončení športovej kariéry sa však neobávam o zaradenie do pracovného života v inej sfére. Práce sa rozhodne nebojím. 

Kto bol vaším športovým vzorom?

Fascinujú ma mnohí športovci, ktorí sú celosvetové hviezdy a sú v centre pozornosti médií i fanúšikov. Či ide o najlepších futbalistov, tenistov, atlétov. Spomeniem napríklad Rogera Federera, Rafaela Nadala alebo Usaina Bolta. Mojím vzpieračským vzorom bol najlepší Slovák po osamostatnení republiky Martin Tešovič. Jeho výkony a výsledky by som chcel dosiahnuť. Zaujímavé je, že keď som sa polroka skúšobne venoval bobom, tak práve Tešovič dal na mňa tip a stretli sme sa v širšom reprezentačnom tíme. Pri boboch som však dlho nevydržal. Silu a výbušnosť pri štarte som ako vzpierač mal, ale šprintérsku rýchlosť nie. 

Na čo najviac utrácate?

Ak nemusím, tak nenakupujem. Mám veľa športového oblečenia a najlepšie sa cítim v teplákoch a tričku. Elegantné košieľky, to nie je môj štýl. Ak pri niečom nepozerám na cenu, tak je to kvalitné jedlo. Strava je pre mňa ako vzpierača veľmi dôležitá. Pri nákupe potravín si vyberám len tie najkvalitnejšie suroviny. Mojím najobľúbenejším jedlom je určite sviečková na smotane. Väčšinou si ju dávam v reštauráciách. Keď som hladný, viem toho zjesť naozaj veľa, ale pozerám sa aj na to, koľko toho vie moje telo spracovať. Moja normálna porcia je 300 – 400 gramov mäsa denne.

Pamätáte si na vašu prvú lásku? 

Áno, ale to v súčasnosti pre mňa nie je podstatné. Mám teraz priateľku Frederiku, sme spolu šťastní, všetko je v poriadku, to je pre nás oboch najdôležitejšie. Mimochodom, Frederika začala nedávno pracovať v mediálnom dome KOŠICE:DNES. Začínala ako rosnička pri predpovedi počasia, teraz má v rannom vysielaní televízie KOŠICE:DNES aj vlastnú reláciu o fitness. 

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?

Najkrajšie spomienky sa spájajú s mojím najväčším úspechom kariéry, titulom majstra Európy do 23 rokov, ktorý som získal na šampionáte v litovskej Klaipede. Najkrajšie pocity som prežíval pri tónoch slovenskej hymny, veď šport robím kvôli úspechom a medailám. Najviac sa mi páčilo v Malajzii, kde sme po skončení juniorských majstrovstiev sveta 2012 zostali po pretekoch ešte na týždňovej dovolenke, ktorú sme si zaplatili s ďalším Košičanom Radoslavom Tatarčíkom a trénerom Rudolfom Lukáčom. Na skútroch sme jazdili pri pobreží, kúpali sme sa, navštívili sme motýlie farmy, videli sme škorpióny, pavúky. Mali sme tam čo obdivovať. Najhoršie bolo vlani na seniorskom šampionáte v Gruzínsku, tam sa pokazilo všetko, čo mohlo. Všetko sa začalo hroznou cestou, keď nám v Istanbule zrušili let a čakali sme na prípoj trinásť hodín. Do dejiska šampionátu som pricestoval ráno v deň mojej súťaže totálne zničený.  

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?

Kamaráti ma volajú Mako, je to spojenie časti môjho krstného mena i priezviska. 

Ako si najlepšie oddýchnete?

Keď nič nerobím a len tak ležím, tak som z toho ešte viac dolámaný a otrávený. Najradšej mám aktívny oddych. Rád si napríklad zahrám futbal na multifunkčnom ihrisku, je to môj obľúbený doplnkový šport. Bývam v obci Hýľov, rád zvyknem porobiť niečo okolo domu, z čoho môžem mať dobrý pocit. Máme veľkú záhradu, tú treba pokosiť. Pred zimou vždy narúbem drevo do zásoby.  

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?

Ja som celkom pokojný typ človeka. Nie som ani konfliktný typ. Poriadne ma však vytočilo, ako ma štyria zo šiestich členov výkonného výboru Slovenského zväzu vzpierania obrali o účasť na tohtoročných olympijských hrách v Riu de Janeiro. Na olympiádu som mal ísť ja, všetky faktory hovorili v môj prospech, bol som najvyššie v individuálnom olympijskom kvalifikačnom rebríčku spomedzi všetkých slovenských vzpieračov. Mne mala pripadnúť jediná miestenka, ktorú si slovenské vzpieranie vybojovalo. Takto to navrhol aj reprezentačný tréner. Napokon však jediná voľná miestenka pre našu krajinu pripadla Ondrejovi Kruželovi. 

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?

Neznášam, keď musím vypisovať úradné papiere a rôzne žiadosti. Baví ma manuálna práca. Dal som si dokopy svoje auto, bez problémov si ho sám servisujem. Vylepšil som si v ňom zvuk vďaka subwooferovým reproduktorom.  

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?

Nemenil by som na sebe nič, keďže by som to už nebol ja. Ale rád by som na sebe zmenil, aby sa mi nestávalo, že niekedy rýchlejšie hovorím, ako rozmýšľam. So zlozvykmi nebojujem, lebo všetky zlozvyky, ktoré mám, mi pomáhajú k psychickej pohode, ktorú pri športe potrebujem. 

Kto je váš najobľúbenejší umelec?

Doma si rád pozriem film, občas zájdem do kina. Koncerty ma nelákajú, hudbu si radšej „vypeckujem“ v aute. 

Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?

Zlato a bronz v dvojboji z majstrovstiev Európy do 23 rokov v Litve a na Cypre. Každým rokom sa snažím výkonnostne zlepšovať. Túžim získať medailu aj medzi seniormi. Najväčšie sklamanie mi spôsobili slovenskí funkcionári, ktorí ma obrali o štart na tohtoročnej olympiáde a zmarili mi tak tento športový sen. Bol som rozčarovaný, že proti mne hlasovali ľudia, od ktorých som čakal najväčšiu podporu, ale oni ma podrazili a demotivovali.

Foto: Veronika Janušková, archív mk