Ako postupovať, ak ste prišli o peniaze v Rapid life
Miroslav Antoňak, generálny riaditeľ Spotrebiteľského centra, ktoré zastupuje klientov v sporoch voči krachujúcej poisťovni Rapid life, v rozhovore pre KOŠICE:DNES hovorí o tom, ako majú ďalej postupovať a prečo sa oplatí zabojovať.
Ako a voči komu si majú klienti uplatniť svoje pohľadávky z poistných zmlúv?
Aktuálny stav je taký, že klienti si ich nemajú ani kde uplatňovať, ani čo robiť, pretože konkurz ešte nebol vyhlásený. Ale zrejme je to už len otázka pár dní, keď začne plynúť 45-dňová lehota na to, aby sa ľudia do konkurzu prihlásili.
Koho by mali ľudia osloviť?
Advokáta, centrum právnej pomoci alebo spotrebiteľské združenia.
Koľko peňazí si majú pripraviť pre advokátov či spotrebiteľské združenia?
V rámci advokáta je to možno 50 eur, ak nájdete špekulanta advokáta, tak sa to vyšplhá vyššie. V rámci Centra právnej pomoci je to bezplatná právna pomoc s tým, že neviem zaručiť, či vôbec pôjdu do takých vecí ako konkurz a či sa to stihne v časovom horizonte. Čo sa týka spotrebiteľských združení… ako to je u iných, to neviem povedať, u nás je poplatok 25 eur.
Má ešte význam podávať trestné oznámenia či žaloby?
Žaloby určite nie, pretože všetky konania voči Rapid life budú zastavené dňom vyhlásenia konkurzu. Čo sa týka trestných oznámení, my máme pripravený seriál trestných oznámení a boli by sme radi, ak by nám s tým ľudia pomohli.
Nútená správkyňa povedala, že ľudia na 99 percent peniaze nedostanú. Na základe čoho majú ľudia šancu, že sa k peniazom dostanú?
Peniaze nie sú, to je skutočnosť. Lenže to je situácia aktuálna a nikto nevie, čo sa stane a či sa tam náhodou nejaké peniaze neobjavia. Tých možností je viac – v trestnom konaní zbaviť majetku Talánovcov a celú skupinu okolo nich. Možnosťou je tiež, že sa Fico zľakne a bude do toho chcieť z nejakých dôvodov vehementne pred voľbami natlačiť peniaze. Možnosťou je tiež, že Rapid life ako spoločnosť v konkurze vyhrá súdny spor s NBS o 50 miliónov (viac v článku NBS kontra Rapid life), či predaj poistného kmeňa v rámci zmlúv, ktoré boli uzatvorené v rokoch 2013-2015. Sú to relatívne nové zmluvy na dlhé obdobie, ľudia tam nezaplatili veľa peňazí, čiže je to reálne predajaschopný poistný kmeň.
Nemôžu na základe medzitýmneho rozsudku o tom, že poisťovňu poškodil štát, žiadať ľudia peniaze od štátu?
Žaloba voči republike je reálna, ale nie v týchto kontúrach. Ako, to ešte nepoviem. Žaloba voči republike je totiž tá najkrajnejšia možnosť, lebo je naivné si myslieť, že štát bude chcieť byť dobrý a zaplatí. Národná banka neplatí priamo zo štátneho rozpočtu, čiže tieto peniaze by museli ísť z Európskej centrálnej banky, a to by bol prúser, do toho nikto nepôjde.
Názorový obrat bývalého šéfa krachujúcej poisťovne
O zvláštnych praktikách poisťovne Rapid life sa vedelo už pred desiatimi rokmi. Klientom vtedy posielali listy, v ktorých mali podpísať nové, pre klientov menej výhodné poistné podmienky. Pointa listov však neraz znela klamlivo pozitívne, zatiaľ čo podstatná informácia bola uvedená len malými písmenami.
Masívna nespokojnosť poistencov vyšla najavo po tom, ako Rapid life začal prepočítavať poistné na základe zistenia o chybnom poistnom vzorci. Klientom už v roku 2008 posielali listy s lákavými ponukami ako 40-korunový bonus či bezplatný mobilný telefón. Aby bonus klient získal, musel podpísať priložené tlačivo, kde bol malými písmenami uvedený súhlas s novými všeobecnými poistnými podmienkami z webstránky Rapidu. „Môžeme sa baviť jedine o tom, či tam tá zmienka je alebo nie. Je tam a je čitateľná,“ reagoval k tejto praktike Marek Hitka, hovorca vtedajšej Prvej česko-slovenskej poisťovne, pre TV Markíza.
Zásah bez súhlasu
V nových podmienkach ľudia súhlasili napríklad s poklesom zhodnotenia zo šiestich percent na jedno, či s väzbou poistného plnenia jednotlivcovi na platobnú disciplínu všetkých klientov. Poisťovňa tak mohla znížiť plnenie až na 65 percent toho, čo je v zmluve.
Súčasťou podivuhodných praktík Rapidu boli tiež vyhrážky jednostranným zrušením životných poistiek, keď si klient nevyberie jednu z ponúknutých možností. Každá z nich však bola podľa poistno-finančného poradcu nevýhodná pre klientov. Občiansky zákonník pritom poisťovni nedovoľoval vypovedať poistnú zmluvu v prípade, ak je predmetom poistenie osôb. Pre tieto praktiky klienti začali hromadne podávať žaloby proti poisťovni.
Ľudia chcú peniaze
Dnes sa bývalý predseda predstavenstva Rapid life Peter Talán prezentuje ako bojovník za práva klientov, ktorí ostali bez peňazí. Tie sú podľa neho vo víťazných rozsudkoch, ktoré uznávajú, že regulátor (dnes je to NBS) pochybil pri určení poistného vzorca pri štarte poisťovne v 90-tych rokoch. Aj keď tieto medzitýmne rozsudky konkrétnu sumu neuvádzajú, Talán sa opiera o znalecký posudok, ktorý je súčasťou spisu.
Pod posudkom, ktorý má KOŠICE:DNES k dispozícii, sú podpísaní Milan Polončák a Michal Tkáč. Polončáka odsúdili za predloženie nepravdivého znaleckého posudku v kauze Veľký Slavkov, dekan Podnikovohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach Tkáč je rodinne prepojený s Helenou Vernerovou, členkou predstavenstva Rapid life.
„Tu ide prioritne o ľudí,“ vyhlásil Talán v rozhovore pre Hospodárske noviny. Ďalej dodal, že je podľa neho nezákonné nerešpektovať zákon o náhrade škody spôsobenej štátom a volá po konaní v prospech klientov. „Nie sadisticky sa pohrávať s tým, ako bude klient trpieť v nejakom konkurznom konaní, ktoré bude navyše vyhlásené v rozpore s trestným zákonom,“ skonštatoval.
