Veľkonočné zvyky vo svete sa líšia od tých slovenských
Veľká Noc sa spája s množstvom ľudových tradícií a zvykov. S prvým jarným dňom sa chlapci nevedia dočkať príchodu Veľkej noci, kedy navštívia dievčatá, vyšibú ich korbáčmi a oblejú. Viete ako tieto tradície vznikli?
Zaujímavosti zo sveta
Rakúsko: Dominantným je veľkonočný zajačik, ktorý v noci poschováva v dome a v záhrade kraslice alebo čokoládové vajíčka. Tie na Veľkonočný pondelok deti hľadajú a zbierajú do košíkov.
Fínsko: V uliciach organizujú niečo ako maškarný bál. Hlavným motívom sú príbehy o čarodejniciach.
Grécko: Vyhadzujú džbány z okien a balkónov. Účelom je, aby sa rozbili a práve týmto hlukom chcú vyjadriť radosť zo zmŕtvychvstania Krista.
Nórsko: Veľká noc sa točí okolo lúskania záhadných vrážd. Tamojšie televízie cez sviatky vysielajú najmä kriminálne a detektívne filmy a seriály, ktoré Nóri počas sviatkov nadšene sledujú a hádajú, kto je vrah. Obľúbeným seriálom je Poirot od Agathy Christie.
Anglicko: Počas Veľkej noci sa v Anglicku tancuje ľudový tanec, ktorého názov je „Morris dancing“. Tanečníci majú zostavenú krokovú choreografiu a na predkoleniach majú pripnuté zvončeky.
Taliansko: Na Sicílii je významným sviatkom „Abballu de daivuli“. Miestni obyvatelia na sebe majú rôzne desivé masky zo zinku, ktoré reprezentujú diabla, a oblečenú majú červenú róbu.
Bermudy: Zaujímavou a neobvyklou tradíciou je púšťanie šarkanov. Tento zvyk má korene v minulosti, kedy istá učiteľka vysvetľovala deťom ako sa dostal Ježiš Kristus z kríža do neba. Konštrukcia šarkana v tvare kríža slúžila ako veľmi nápadité vysvetlenie.
USA: Jednou z tradícií v USA je vyfarbovanie vajíčok (kraslíc). Hľadanie vajíčok má však európsky pôvod a do Ameriky doniesli túto tradíciu Európania.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Kresťania slávia Kvetnú nedeľu. Viete, čo symbolizujú bahniatka?
Slovenské tradície
- Zelený štvrtok – tradične sa konzumujú zelené jedlá, ktoré podporujú zdravie a vitalitu. Naši predkovia vyháňali na pašu dobytok a na dvere stajní cesnakom kreslili kríže, ktoré ho ochránia pred zlými duchmi. Tento deň symbolizuje poslednú večeru s Ježišom Kristom. Hovorilo sa, že na Zelený štvrtok sa nemáte hádať a ani si nič požičiavať.
- Veľký piatok – kresťania si pripomínajú umučenie a ukrižovanie Ježiša Krista. Naši predkovia sa zvykli pred východom Slnka kúpať v potoku. Tento rituál mal zabezpečiť celoročné zdravie. V tento deň sa podľa predkov otvárali hory, ktoré vydávali svoje poklady. Nemalo sa nič požičiavať, pretože požičaná vec by mohla byť začarovaná. Nemalo by sa ani prať, pretože bielizeň by bola namočená Kristovou krvou.
- Biela sobota – pripravujú sa jedlá na hodovanie, pretože sa končí 40-dňový pôst. Doma sa zvyklo upratovať, piekli sa baránky, plietli sa korbáče a zdobili vajíčka.
- Veľkonočná nedeľa – je dňom hojnosti, radosti, osláv, pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Predkovia dávali každej návšteve kúsok posvätného jedla.
- Veľkonočný pondelok – patrí dňom zábavy, šibačky a oblievačky. Mladí muži navštevujú dievčatá, ktoré šibú a oblievajú. Hovorilo sa, že čím viac šibačov dievča má, tým môže byť pyšnejšia. Bitie prútikom zabezpečí silu, zdravie a hojnosť. Voda je zase symbolom zdravia, krásy a mladosti.
(NM/AP)
Odporúčané články
V piatok 15. novembra sa centrum Košíc zaplnilo dobrosrdečnými ľuďmi, ktorí prišli podporiť dobročinnú akciu inšpirovanú odkazom svätej Alžbety Uhorskej. Táto šľachetná žena, známa svojou neúnavnou pomocou chudobným, opusteným a chorým, sa už päť rokov teší titulu patrónky mesta Košice. Celá akcia sa niesla v znamení charity a solidarity.
Na známom sídlisku Luník IX sa začal odvážny projekt, ktorý môže zmeniť životy mnohých detí. Riaditeľ školy a tím trénerov spustili pred časom tréning bojových športov pre deti s cieľom nielen naučiť ich sebaobrane, ale aj poskytnúť disciplínu a perspektívu lepšej budúcnosti. Tréningy sú pritom podmienené dobrým správaním a výsledkami v škole, čím sa motivujú deti k lepšiemu zápalu pre vzdelávanie. Deti aj napriek nepriaznivým podmienkam dosahujú skvelé výsledky, pričom sa jeden zo žiakov prebojoval až na majstrovstvá sveta.
Čoskoro tu máme sviatok Dušičiek, kedy si pripomíname našich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. V tomto období sa mnohí vydávajú na cintoríny, aby na hroby položili kvety či vence a prejavili úctu svojim zosnulým. Starý pľac na Dominikánskom námestí v Košiciach sa už na tento sviatok plne pripravil.
