Košičania budú skúmať málo prebádané oblasti Ázie
Po profesorovi Martinovi Bačkorovi z Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika, ktorý sa zúčastňuje na vedeckej expedícii v Antarktíde, bude mať košické vysoké školstvo zastúpenie aj na iránsko-slovenskom výskume prehistorických organizmov a ekosystémov v málo prebádaných oblastiach Ázie.
V pripravovanej expedícii výskumníkov z košických univerzít tvoria slovenskú časť vedeckého tímu opäť zástupcovia Prírodovedeckej fakulty UPJŠ a Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity (TUKE) v Košiciach. Na dvojtýždňovú výpravu do Iránu vycestuje štvorčlenný tím začiatkom marca.
Neprebádané územie
Vedúcim expedície je Martin Kundrát z Centra interdisciplinárnych biovied PF UPJŠ v Košiciach, ktorý už pôsobil v Patagónii, na Sibíri, v Iráne a Číne. Ako uviedol, cieľom je preskúmať oblasti s usadeninami z obdobia druhohôr a treťohôr, teda obdobia pred a po veľkom vymieraní, v ktorom došlo k zrážke Zeme s kométou. Ide podľa jeho slov o neprebádané územie. „Irán je v tomto kontexte veľmi zaujímavou destináciou, a to z toho dôvodu, že má veľmi zložitý geologický pôvod. Po veľmi dlhú dobu, v období druhohôr, bol vlastne izolovaný od ďalších superkontinentov a vyvíjal sa vlastným spôsobom. Pre nás je veľmi dôležitý práve tento fenomén izolácie, aby sme dokázali zistiť, akým spôsobom sa vlastne tie špecifické organizmy v izolácii vyvíjali,“ priblížil Kundrát.
Výskum dinosaurov
V rámci výskumu pôjde predovšetkým o sledovanie biodiverzity a zmien rôznorodosti fauny a flóry, ktorá sa vyskytovala na tomto pravekom ostrovnom systéme. Osobne sa venuje okrem iného i výskumu dinosaurov. „V skupine sú však zastúpení rôzni odborníci, ktorí sa venujú rôznym skupinám živočíchov. Ja mám na starosti skupinu takzvaných archosaurov, do ktorej spadajú aj dinosaury, terosaury a rôzne krokodílovité formy,“ doplnil Kundrát.
Poznatky prvej expedície v Iráne poslúžia tiež pre prípravu stratégie a logistického zabezpečenia rozsiahlejších expedičných výprav v nasledujúcich rokoch. Podľa dekana PF UPJŠ Gabriela Semanišina je táto expedícia pre fakultu významná. „Je hádam prvá, ktorú kompletne zabezpečujeme my a sme ten hlavný partner, organizátor. Je to na druhej strane aj začiatok úplne nového typu výskumu. Paleontológia nie je úplne bežná v našom prostredí, takže s príchodom pána docenta Kundráta vlastne začína aj nová éra výskumu v oblasti ekológie a zoológie,“ dodal dekan.
(MH)
Foto: upjš
Odporúčané články
Akademická únia v Oxforde (AUO) a Európske obchodné zhromaždenie v Oxforde (Spojené kráľovstvo) je inštitúcia s viac ako 25-ročnými skúsenosťami s oceňovaním vynikajúcich podnikov a lídrov zo 74 krajín.
Vodárenský systém Starina-Košice vstupuje vďaka najnovšej investícii v hodnote takmer 60 miliónov eur do rozhodujúcej etapy modernizácie. Úpravňa vody v Stakčíne, ktorá od roku 1984 drží chrbticu zásobovania veľkej časti východného Slovenska, prejde rozsiahlymi technologickými zásahmi. Dosiahne sa nielen dlhodobé zabezpečenie kvality dodávanej vody, ale zabezpečí sa aj istota dodávok tak, aby sa na vodu zo Stariny mohlo dlhodobo spoliehať ďalších približne štyridsať obcí v desiatich okresoch východného Slovenska.
Dôvera Slovákov v Európsku úniu mierne vzrástla a dosahuje 54 percent, čo je najvyššia úroveň za takmer 15 rokov. Vyplýva to z najnovšej jesennej edície národnej správy Eurobarometra za rok 2025. Za najväčšiu výzvu pre EÚ Slováci považujú ruskú agresiu na Ukrajine.
