Gróf Dionýz Andrássy nebol spokojný so svojím palácom

Len málo budov v historickom centre sa od konca 19. storočia zmenilo na nepoznanie alebo z mapy mesta úplne zmizlo. Zaujímavý je príbeh domov na rohu Bielej a Hlavnej ulice. 

Najmä Andrássyho palác (Hlavná 81), v ktorom je dnes cukráreň Aida, vyzeral úplne inak. Ako vidieť na fotografii z roku 1895, na jeho mieste totiž pôvodne stála oveľa skromnejšia budova, ktorej majiteľom bol gróf Dionýz Andrássy. Keďže jednoposchodový dom s podjazdom na Bielu ulicu nemohol konkurovať svojou architektúrou palácom Dessewffyovcov či Forgáchovcov, gróf sa ho rozhodol zbúrať a postaviť nové, oveľa honosnejšie sídlo. Starý „palác” začali asanovať 25. apríla 1898, výstavbu nového úplne skončili v rekordne krátkom čase – v lete 1899…

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.

Na parcelách dnešného Andrássyho paláca stáli pôvodne tri stredoveké domy. Prostredný objekt medzičasom zbúrali a začiatkom 19. storočia parcela nebola zastavaná. Dva stojace domy od roku 1800 vlastnil gróf Štefan Andrássy, príslušník monackej vetvy rodu. Po roku 1830 nehnuteľnosti prešli na syna, grófa Juraja Andrássyho, ktorý zastaval aj voľný pozemok, takže v roku 1841 tu stáli už tri domy. Tie majiteľ medzi rokmi 1851 – 1856 stavebne spojil a zjednotil ich fasádu, čím vznikla rozsiahla palácová stavba tak, ako je zobrazená na snímke.

V skromnom paláci sa 3. marca 1823 narodil gróf Július Andrássy, neskorší zemplínsky župan, v rokoch 1848/49 veliteľ povstaleckej národnej gardy, neskôr predseda uhorskej vlády. Bol obľúbencom cisárovnej Alžbety, v rokoch 1871 – 1879 rakúsko-uhorským ministrom zahraničných vecí. Ďalší majiteľ gróf Juraj Andrássy dom prenajímal na bývanie a prízemné priestory rôznym obchodníkom.

Na snímke z polovice 90. rokov 19. storočia vpravo vidieť zlatníctvo a hodinárstvo Jána Gilányiho (založené 1870), ďalej vo vstupnej bráne vývesný štít prevádzky kovorytca a výrobcu pečiatok Ferdinanda Szemanna, lahôdky otca a syna Júliusa a Emila Gaálovcov a pánske krajčírstvo Júliusa Répaszkeho.

Budova na Hlavnej 79 stála kedysi v domoradí a ako vidieť na snímke z roku 1895, priamo nadväzovala na pôvodný Andrássyho palác. Po dostavbe nového paláca v roku 1899, ktorou zrušili podjazd, sa ocitla na nároží Bielej a Hlavnej ulice. Aj vchod, kedysi pod balkónom, sa presunul na Bielu ulicu. Budovu postavili na prelome 13. a 14. storočia, viackrát ju prestavali, naposledy do dnešnej klasicistickej podoby zmenili jeho fasádu okolo roku 1840. 

V prízemných priestoroch vpravo (južne) mal už pred rokom 1840 svoju knihársku dielňu jeden z prvých českých podnikateľov v meste František Drábek, ktorý v dome aj býval. Po ňom dielňu v roku 1867 prevzal jeho učeň Eduard Buliczka. Od roku 1909 tu bola až do 40. rokov predajňa šijacích strojov hamburskej firmy Singer, po vojne krátko lahôdky, neskôr predaj textilu a až do začiatku 90. rokov viac než 30 rokov predajňa hračiek. 

Severne od vchodu bol od roku 1818 obchod s umeleckými predmetmi a knihami Ernesta Fridricha Sandvossa pôvodom z Berlína. Prevádzkoval tu aj knihársku dielňu a cukráreň. V roku 1847 kníhkupectvo prevzal kníhviazač, syn správcu andrássyovských majetkov v Betliari Ľudovít Toperczer, ktorý sa u Sandvossa vyučil. Neskôr tu bolo kníhkupectvo Jozefa Werfera. V roku 1876 ho odkúpil Bartolomej Varga a sortiment zmenil na predaj papiera a písacích potrieb. Od roku 1924 do konca 30. rokov bola v obchodných priestoroch drogéria „K hadovi“. Od začiatku 40. rokov minulého storočia tu bola predajňa obuvi Kreybig a Máday, po vojne lahôdky Ž. Ihriskej a v minulom režime dlhé roky známa drogéria a parfuméria.