Ján Kozák: Nikdy nezabudnem, ako vyčerpaní hráči spievali v autobuse ľudovky
Jan Kozák avizuje, že vo futbalovej reprezentácii už čoskoro dostane šancu košický supertalent Ondrej Duda. Úspešný tréner odpovedal aj na ďalšie otázky nového večerníka košice:dnes.
Čo ste si povedali po žrebe kvalifikácie o EURO 2016?
Keď som videl, že máme vonku Ukrajinu, doma Španielsko a vonku Bielorusko, prichytil som sa pri myšlienke, čo ak budeme mať po týchto troch zápasoch na konte nula bodov. Povedzme si úprimne, už by som si hľadal novú prácu… Teraz, keď máme deväť bodov, môžeme tvrdiť, že kvalifikáciu máme veľmi dobre rozohratú. Máme uvedomelých hráčov a vieme, že sa nedá vrátiť späť žiadny kvalifikačný zápas, ktorý sa pokazí. Chceme sa vyhnúť tomu, aby sme v poslednom súboji skupiny doma proti Ukrajine museli hrať o druhé priame postupové miesto.
Zmenili ste tvár národného tímu, medziľudské vzťahy v kolektíve, prebudili ste výkonnosť mnohých hráčov. Výsledok je viditeľný vo výkonoch, nasadení, tímovej chémii a aj v zisku bodov.
Som typ človeka, ktorý si ide tvrdo za svojím cieľom. Hneď na prvom reprezentačnom zraze som hráčom jasne povedal, že niečo sa musí zmeniť. Mal som informácie, čo sa dialo v tíme minulosti.
Čo ste zdôraznili hráčom?
Že všetci sa musíme na seba tešiť, jeden druhého rešpektovať a čo najzodpovednejšie sa pripravovať na to, aby sme podali čo najlepší výkon v každom zápase.
Myslíte si, že pri slávnostnom vyhlásení výsledkov ankety Športovec roka budete stáť na pódiu, aby ste si prevzali ako tréner cenu pre najlepší športový kolektív Slovenska za rok 2014?
Bodaj by ste mali pravdu. Tento kolektív dosiahol veľmi dobré výsledky, keby sme ešte zvládli posledný tohtoročný kvalifikačný duel v Macedónsku, bol by to krásny futbalový rok. Keď hovorím o kolektíve, tak mám na mysli aj skvelý realizačný tím, v ktorom každý vie, čo má robiť – výborní asistenti, doktori, fyzioterapeuti, maséri. Každý je veľmi potrebný a nenahraditeľný, neraz im hovorím, že sú dôležitejší ako ja, keď musia dať hráčov dokopy a pripraviť ich po fyzickej stránke na ďalší zápas o tri dni.
Vaša najmilšia skúsenosť s národným tímom?
Keď vidím, ako sa pri lúčení po zraze tešíme na ten ďalší. Neskutočne ma hrial pri srdci spev slovenských ľudových pesničiek v podaní našich hráčov cestou autobusom z Borisova na letisko do Minska, keď boli vyčerpaní po tom, ako v zápase vydali všetky sily. S radosťou som vnímal túto úprimnú radosť kolektívu. Nikdy na to nezabudnem. Skvelý pocit.
Ako ste si oddýchli bezprostredne po pracovnom vyťažení a psychickom vypätí pri vstupe do kvalifikácie?
Odohrali sme tri náročné zápasy, posledné dva v rozpätí štyroch dní. Bol to ťažký, ale krásny týždeň. Pohľad na tabuľku našej skupiny je veľmi potešujúci, bolo treba si to chvíľku užiť. Po návrate z Bieloruska som sa venoval manželke, deťom, vnukom, zahral som si golf s kamarátmi. Kedysi som hrával rád tenisové štvorhry, no ozývali sa mi kolená, tenisový kurt mi už bol veľký, takže som zostal pri golfe, ktorý ma nesmierne baví. Ale minulý týždeň som sa už naplno venoval práci, okrem iného som si v pokoji pozrel oba naše zápasy z videozáznamu a sledoval som aj hru nášho najbližšieho súpera z Macedónska.
Mimochodom, ako zvyknete spávať pred reprezentačnými zápasmi?
Vždy je to iné. Pred súbojom proti Španielsku som spával dobre. Vnímal a rešpektoval som silu súpera. Vravel som si, že keď prehráme, nič sa nestane. Po víťazstve nad Španielskom som si začal oveľa viac uvedomovať, že naše šance na postup v porovnaní s predpoveďami vzrástli. Tým pádom som považoval duel v Bielorusku za ešte dôležitejší, no a pred ním sa mi spalo omnoho ťažšie.
Vraj ste začali na reprezentačnej lavičke dodržiavať jeden rituál…
Skôr by som hovoril o zvyku, že stabilne striedam dva obleky, jeden na domáce zápasy a druhý na zápasy vonku.
Po vašom vymenovaní do funkcie rezonovali dva zásadné názory – že ste jediným človekom, ktorý pohne slovenským národným tímom správnym smerom, no a potom tu bola skupina, ktorá pri vašom mene hovorila o veľkom riziku v súvislosti s hrozbou vašich výbuchov…
Futbal je emotívna hra, urobil som viac hlúpostí, udiali sa všelijaké veci, keď som neprimerane reagoval. Podnetov pri pôsobení v reprezentácii nie je toľko, aby som reagoval tak, ako som reagoval v minulosti. Verím, že k ničomu nedôjde. Môj pocit zodpovednosti voči fanúšikom, prezidentovi zväzu, funkcionárom, no a, samozrejme, voči hráčom a realizačnému tímu je veľký.
Každý vidí, že Ján Kozák sa zmenil. Máte v sebe väčšiu rozvahu a nadhľad.
Verím, že nedôjde k tomu, že niečo vyvediem. Verím, že už sú preč časy, keď som reagoval neprimerane. Je to vekom a skúsenosťami. Snažím sa vsugerovať si, aby som sa nezaoberal vecami, ktoré neviem ovplyvniť. Venujem sa práci a tomu, čo sa deje na ihrisku.
Ozývajú sa vám aj typickí potľapkávači ramien, ktorí možno pred polrokom čakali, kedy vybuchnete na reprezentačnej lavičke, tlačovke či tréningu?
Viete, ako to v živote chodí, telefonátov a esemesiek je teraz omnoho viac… Som natoľko skúsený, že viem odhadnúť, kto mi fandí úprimne a kto to hovorí neúprimne. Najviac ma však teší, že ľudia na Slovensku sa začali rozprávať o futbale, urobili sme im radosť. Vzbudili sme u nich záujem o futbal. A užili sme si krásnu atmosféru v Žiline.
Do akej miery vám lichotí, ako stúpol váš kredit v spoločenskej hierarchii? Pozvaní na spoločenské akcie či mediálnych povinností je však asi viac, ako by ste si priali.
Súhlasím, ale beriem to tak, že je to moja práca a k nej patria aj tieto veci. Veľmi ich nemusím, ale sú súčasťou práce reprezentačného trénera a akceptujem to.
Myslíte si, že dohráme kvalifikáciu vždy pred vypredaným hľadiskom?
Zatiaľ bolo počas môjho pôsobenia vypredané dvakrát. Najprv na Bosnu a Hercegovinu, keď bolo v hľadisku deväťdesiat percent fanúšikov súpera. Čiže to ma netešilo. A teraz bolo plno na Španielsko. Bol by som veľmi rád, keby aj na ostatné kvalifikačné zápasy bolo vypredané. Keby sa naši fanúšikovia naučili chodiť pozerať nie na súpera, ale aby chodili povzbudzovať našich chlapcov. Myslím si, že naši reprezentanti majú čo ponúknuť divákovi.”
