Na vesmírnom úspechu Rosetty majú podiel aj Košičania

Aj v Košiciach v stredu s napätím sledovali naživo jeden z historických momentov v dejinách ľudstva, keď sa pristávací modul Philae ako prvý technologický prostriedok ľudstva dotkol povrchu kométy.

Pozorovanie priameho prenosu z pristátia sondy Rosetta na kométu 67/P Čurjumov-Gerasimenko zorganizovali v priestoroch Leteckej fakulty Technickej univerzity. Zúčastnili sa na ňom aj odborníci Slovenskej akadémie vied a Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, ktorí sa podieľali aj na konštrukcii jedného z kľúčových systémov sondy.

“Systém ESS je kritická časť sondy, keďže cez neho prebieha všetka komunikácia medzi modulom Philae a orbiterom,“ povedal pre košice:dnes Ján Baláž z Inštitútu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Košickí vedci z Ústavu experimentálnej fyziky sa na konštrukcii systému podieľali v rámci medzinárodnej spolupráce spolu s partnerským Laboratóriom kozmických technológií STIL v Írsku.

Ján Baláž význam pristátia modulu na kométe prirovnal k pristátiu ľudskej posádky na Mesiaci. Sondu vypustili 2. marca 2004 a trvalo jej desať rokov, kým kométu “dobehla”. Počas misie prekonala 6,5 miliardy kilometrov. Na dva roky sa dokonca “stratila”.

Vedec vysvetlil, že sonda dostala meno podľa Rosettskej dosky, ktorá pomohla rozlúštiť hieroglyfy. „Vtedy sa posunuli hranice poznania dejín našej civilizácie. Očakávame, že táto sonda pomôže analyzovať kometárnu hmotu a posunie nás v hraniciach poznania opäť ďalej,“ uviedol J. Baláž.