Všeobecná zdravotná poisťovňa zaživa pochovala svoju klientku

Niektorí ľudia svoj život žijú, iní ho iba prežívajú. Čo však, ak vášmu najbližšiemu príbuznému dôjde e-mail zo zdravotnej poisťovne, že ste zomreli… Vy pritom žijete!

Pani Katka je Košičanka. Od narodenia mala luxáciu bedrového kĺbu. S príchodom vyššieho veku prišli nové komplikácie. Kĺb jej museli vymeniť a následne absolvovala aj ďalšie operácie. Bez chodidla sa pohybovať nemohla.

„Moji rodičia boli famózni, v detstve som športovala, plávala aj bicyklovala. Nikdy som nič od štátu nevyužívala, pretože som si hovorila, že iní sú na tom horšie a ja to zvládnem. Po výmene kĺbu ma však klasifikovali ako zdravotne ťažko postihnutú osobu. Potrebovala som pomoc… Veľa pomoci,“ hovorí smutne pani Katarína.

Vraj umrela

Prostredníctvom Všeobecnej zdravotnej poisťovne jej syn pomáhal vybaviť pomôcky, ktoré potrebovala. Okrem iného aj rolátor, teda tzv. „chodítko“. „Hoci som ho dostala trochu neskôr, bola som rada, že ho mám. Niekedy v novembri minulého roku môj syn dostal list od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že ho má do piatich dní vrátiť, samozrejme, aj s vyhrážkou, že ak tak neurobí, budú vyvodené právne kroky. Dôvod vrátenia bol – úmrtie pacienta. Ale ja som bola živá a relatívne zdravá…“

Syn pani Kataríny bol v šoku a ona s ním. „Zavolali sme do poisťovne. Ešte som si dovolila malý žart a predstavila sa ako ‚nebohá Katarína…‘ Dozvedeli sme sa, že to vlastne nie som ja, hoci bol list adresovaný na synovu adresu, sedelo aj moje priezvisko, ale chyba bola v krstnom mene,“ hovorí Katka. 

„Všeobecnú zdravotnú poisťovňu mrzí poľutovaniahodná udalosť, ktorá sa stala pani Kataríne. Výzvu na vrátenie pomôcok z dôvodu jej úmrtia rodina dostala v novembri 2016 pre zámenu krstných mien poisteniek s rovnakým priezviskom. VšZP sa poistenke po prešetrení udalosti ospravedlnila,“ znie strohá odpoveď od hovorkyne poisťovne Viktórie Vasilenkovej.

Keď sa darí…

Jedna chybička v mene, aj keď s morbídnym obsahom, by sa možno dala prehliadnuť a prepáčiť, keby… Keby tých udalostí, ktoré človeku dvíhajú žlč, nebolo viac už v minulosti. 

Začali sa ešte v novembri 2015, keď pani Kataríne reoperovali endoprotézu v Železničnej nemocnici. Potom v januári minulého roku nešťastne zakopla, spadla a protéza jej zlomila stehennú kosť. „Dostala som sa na úrazovku, kde ma následne dvakrát operovali. Vo februári ma prepustili s tým, že som totálne ležiaci pacient,“ spomína Katarína a dodáva, že nutne, na odporúčanie lekárov, potrebovala asistentku.

„Môj syn mi začal vybavovať asistentku, kým som bola v nemocnici. Už tam to začalo zle, pretože mesto Košice žiadalo prepúšťaciu správu, na čo im ošetrujúci lekár vysvetľoval, že správu dostanem až pri prepustení, ale asistentku budem potrebovať hneď, ako sa vrátim domov,“ dozvedáme sa. Magistrát si však dal načas a rozhodnutie zaslal až 7. marca. Rozhodol, že jej prináleží asistenčná služba v rozsahu 4 – 6 hodín denne.

Vstaň a vybavuj…

Pani Katarína čakala, čo sa bude diať. Po troch dňoch márnych nádejí a dôvery v sociálny systém sa od mesta dozvedela, že si má sama cez nejakú charitatívnu organizáciu vybaviť opatrovateľskú službu. „Ležiac na posteli som obvolávala niekoľko organizácií. Skončila som nakoniec v neziskovej organizácii Homo Homini. Tam mi povedali, že všetko bude v poriadku, len musia dostať rozhodnutie od mesta,“ uvádza pani Katka. Nakoniec prišla informácia, že asistentku nemajú k dispozícii. „Povedali mi, že sa ozvú…“

Pacientka priebežne komunikovala s Homo Homini, ale nič sa neudialo. Ozvalo sa však mesto, 15. marca minulého roku jej oznámili, že v súlade so zákonom jej bolo zabezpečené poskytovanie opatrovateľskej služby. „Žiadali ma, aby som sa do piatich dní od doručenia tohto oznámenia dostavila do Homo Homini na prerokovanie podmienok potrebných k podpísaniu zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Nuž, jedine, že by som sa naučila lietať, keďže som chodiť nevedela. Prisľúbili mi, že niekto príde za mnou. Dodnes na nich čakám.“

Odňali, čo nikdy nemala

Po roku jej mesto Košice poslalo rozhodnutie, že jej zaniká nárok na opatrovateľskú službu z dôvodu nesplnenia uloženej povinnosti. „Nerozumela som tomu a opäť som volala na magistrát a dozvedela som sa, že mi bola poslaná pozvánka na posudkovú komisiu. Keď som povedala, že som nič nedostala, pracovníčka uviedla, že mi tú pozvánku poslali na moju predchádzajúcu adresu. Čiže mi bolo odňaté to, čo som nikdy nedostala.“

O vysvetlenie sme požiadali magistrát mesta. „Vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu je podmienkou na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, nemožno ho ale zamieňať (stotožňovať) so zmluvou o poskytovaní sociálnej služby, ktorú odkázaný občan podpisuje so zvoleným poskytovateľom,“ píše sa v stanovisku, ktoré nám zaslal Jozef Marko, vedúci Komunikačného referátu mesta Košice. Ešte uvádza, že „ide o zánik odkázanosti na službu a nie zánik samotnej služby, čo neznamená, že pani Kataríne bolo odňaté to, čo nikdy nemala, keďže jej rozhodnutím bola odkázanosť priznaná. Hovorca tiež uviedol, že mesto Košice nemalo vedomosť o tom, že zmluvu s Homo Homini Katarína nepodpísala.

Sporné bydlisko

Keďže posudkový lekár určil termín opakovaného posúdenia zdravotného stavu na február 2017, mesto Košice požiadalo menovanú o predloženie aktuálnej zdravotníckej dokumentácie. „Keďže pacientka neoznámila mestu rozhodujúcu skutočnosť, ktorou je zmena trvalého pobytu, bola výzva k účasti na opakovanom posúdení zdravotného stavu zaslaná na pôvodnú adresu, a teda sa vrátila ako nedoručiteľná. Kontaktovali sme ju telefonicky. Následne bolo vydané rozhodnutie o zániku odkázanosti na opatrovateľskú službu, ktoré jej bolo zaslané na aktuálnu adresu,“ uviedol hovorca.

Ďalšia Jóbova zvesť: Nespĺňa podmienky na liečenie 

Aby tých patálií v celej veci nebolo málo, pridala sa k tomu aj kúpeľná liečba. Keďže pani Katarína potrebovala sprievod, chcela na ňu ísť s priateľkou, ktorá mala podobnú diagnózu a aj nárok na liečbu. Všeobecnej zdravotnej poisťovni posielali na viackrát všetky doklady, ktoré od nich požadovala. „S vybavovaním kúpeľov som nemala žiadnu skúsenosť, keďže predtým som ich nikdy nepotrebovala. Bola to veľká komplikácia a cestovanie do Prešova, keďže v Košiciach je iba podateľňa,“ hovorí a dodáva, že nakoniec z toho všetkého ochorela, dostala zápal močových ciest a urológ jej liečenie v tom čase neodporučil.

Prvý termín nestihla

Dopadlo to nakoniec tak, že Katarína mala schválený návrh do Bojníc a jej priateľka zatiaľ nie. „Volali sme do kúpeľov, aby počkali. Blížil sa čas Vianoc, tak to chceli rýchlo. Keď priateľka poukaz dostala, v Bojniciach už nemali nič voľné. Po sviatkoch sme začali vec vybavovať nanovo. Poisťovňa mi žiadosť vrátila, že nespĺňam podmienky a zmeškala som dátum na absolvovanie liečby.“ Aj ďalšiu žiadosť jej odmietli. Dôvodom pre zmenu bola kontraindikácia – inkontinencia. „Takúto diagnózu som však nikde uvedenú nemala.“

Striktne podľa zákona

„Pri posudzovaní niekoľkých žiadostí pani Sedlákovej o kúpeľnú liečbu sme postupovali striktne podľa zákona. Prvú žiadosť sme schválili, poistenka ju však nakoniec neabsolvovala pre ochorenie. Podala si druhú žiadosť, ktorú sme však nemohli schváliť, keďže zákon stanovuje pri diagnózach aj časové obmedzenie, dokedy má poistenec po operácii hradenú kúpeľnú liečbu z verejného zdravotného poistenia. Tretiu žiadosť z tohto roka sme zamietli pre kontraindikáciu, ktorou bola absencia sústavnej liečby a inkontinencia, ktorú sme zistili z osobného účtu poistenky,“ uvádza sa v stanovisku VšZP. Hovorkyňa V. Vasilenková tiež uviedla, že „ak pani Sedláková poisťovni doloží potvrdenie o tom, že nie je inkontinentná, kúpeľnú liečbu jej schvália za podmienky splnenia indikácie podľa indikačného zoznamu pre kúpeľnú starostlivosť.