Ako vníma zmenu času Aneta Parišková?
Striedanie letného a zimného času nie je žiadnou novinkou. Americký štátnik, vedec a novinár Benjamin Franklin spomenul princíp letného času ešte koncom 18. storočia, ale v praxi bol prvýkrát zavedený v roku 1916 vo Švédsku, Nemecku, Rakúsko-Uhorsku a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska.
Na území bývalého Československa si hodinky prestavujeme kvôli letnému času už takmer 40 rokov. Pociťujú známi Košičania posúvanie hodinovej ručičky? Ako túto zmenu vnímajú?
Kopina to veľmi cíti
Rasťo Kopina, spevák skupiny Nocadeň: „Som typ človeka, ktorý tieto veci vníma veľmi citlivo. Moje telo sa z toho spamätáva niekedy dlhšie, ako by som si prial.“
Gregoreka zmeny nerozhodia
Botanik Robert Gregorek by čas nechal plynúť bez zmien. „Zmeny letného a zimného času ma nijako významne neovplyvňujú. Ak by záležalo na mne, nechal by som čas plynúť bez týchto zmien. Ale ak je na to rozumný dôvod, dokážem sa prispôsobiť.“
Pariškovej nestačí 24-hodinový deň
Moderátorka Aneta Parišková by prijala dlhší deň. „Teším sa, že nedeľa bude o hodinu dlhšia. Škoda však, že len nedeľa. Kiežby bol každý deň aspoň o hodinu dlhší a čas by plynul pomalšie. S tou jednou hodinou problém nemám, trápi ma len to, že deň má iba 24 hodín.“
[ad][/ad]Linhart zmene času nefandí
Známy košický starožitník Karol Linhart by čas neposúval a nechal by to na prírodu. „Žiadne zmeny na sebe nevnímam. A čo sa týka letného a zimného času, tak to nepovažujem za vhodné. Náš organizmus vie sám, koľko potrebuje spať. Ľudia kedysi nemali umelé osvetlenie, riadili sa svetlom a tmou, spali keď bola tma. Dokonca spali dvojfázovo. Najprv od zotmenia do polnoci, potom dve-tri hodiny bdeli a ďalej spali od tretej rána. Všetky tieto umelé zákazy a príkazy sú nevhodné pre naše telo. Prinášajú stresy, choroby. Bolo by lepšie, keby bol iba jeden čas.“