Košičan v krajine ohňa, ľadu a obnoviteľných zdrojov energie
Pri slove Island sa mnohým z nás vybavia sopky a gejzíry, futbalovým fanúšikom heroický výkon islandských bojovníkov na tohtoročných majstrovstvách Európy, tým starším možno rokovanie predstaviteľov USA a ZSSR v Reykjavíku v októbri 1986.
Možno práve stretnutie Ronalda Reagana a Michaila Gorbačova prispelo k tomu, že dnes sa na tento ostrovný štát s rozlohou 103 000 km2 môžeme bez problémov vybrať za prácou, štúdiami či na dovolenku.
Láska na prvý pohľad
„Bol som na Islande po prvý raz pred šiestimi rokmi s rodičmi a vtedy som sa zamiloval do tohto nádherného ostrova. Videli sme vodopády, sopky a to všetko nie je možné spoznať z jednej návštevy,“ hovorí Košičan Dávid Szücs.
Island je známy tým, že až 99 percent obnoviteľných zdrojov sa využíva na výrobu elektriny.
„Na technike v Prahe som sa venoval štúdiu energetiky a energetických zariadení v strojárenskom priemysle. Aj preto som využil možnosť v rámci programu Erasmus+ absolvovať jeden rok magisterského štúdia na Technickej univerzite v hlavom meste Reykjavíku,“ vysvetľuje 22-ročný absolvent bakalárskeho štúdia strojníckej fakulty Českého vysokého učení technického (ČVUT) v Prahe. „Zaujímajú ma predmety, ktoré sa zaoberajú obnoviteľnými zdrojmi a geotermálnou energiou. Myslím si, že po návrate späť, by som získané vedomosti mohol uplatniť aj doma. Samozrejme, najprv treba dokončiť ročník na islandskej škole,“ dodal Dávid, ktorému sa skúškové obdobie začalo v novembri a potrvá do Vianoc.
Angličtina a jazyk Vikingov
Dve tretiny Islanďanov žijú a pracujú v hlavnom meste Reykjavíku.
„Prekvapilo ma, že na škole je viac zahraničných než domácich študentov. Je to pochopiteľné, keďže na celom Islande žije len niečo málo cez 300-tisíc obyvateľov,“ hovorí jeden zo šiestich študentov ČVUT na ostrove.
„Zo Slovenska sú tu ďalší piati a sme spolu v kontakte. Škola dokonca zorganizovala medzinárodný deň, na ktorom každá krajina mala svoj stánok. My sme sa snažili prezentovať a propagovať naše školy, aby výmeny študentov boli prospešné pre každého.“
Na univerzite sú prednášky i skúšky v angličtine. Dokonca aj domáci študujú v tomto jazyku, keďže so svojím rodným by sa mimo ostrova presadili len ťažko. Navyše na škole pôsobí aj veľa zahraničných lektorov.
„Viem už povedať niektoré frázy v islandčine, napríklad dobré ráno je Góðan morgun. To používam, keď vchádzam do autobusu, aj keď šoféri sú väčšinou Poliaci.
Výslovnosť islandčiny je strašná,“ hovorí Dávid a zároveň znalecky dodáva, že súčasná islandčina vychádza priamo zo starej nórčiny, čo bol jazyk Vikingov.
Horúca vírivka v prírode
Keďže škola neposkytuje svojim študentom vysokoškolské internáty, Dávid so spolužiakmi bývajú v hosteli. Každú voľnú chvíľu využívajú na výlety do prírody. Island je totiž krajina, ktorá má najviac horúcich prameňov na svete.
„Stále keď si plánujeme víkendové výlety, najprv sa zastavíme pri horúcom prameni a zohrejeme sa v ňom. Je to podobné vírivke. A až potom pokračujeme v túre. Tie pramene sú úplne všade a väčšinou sa v nich môžete kúpať zdarma. V novembri sa však dni veľmi rýchlo skracujú, takže na dlhšie túry sa už ísť nedá. No a najkratší deň bude v druhej polovici decembra, keď slnečného svetla bude približne od 11. hodiny len do tretej popoludní.“
Na prvom mieste ryby
Strava na Islande sa skladá predovšetkým z morských rýb a plodov. Zvyknúť si na ňu nie je vždy jednoduché.
„Viac-menej si uvarím to, čo kúpim v obchodoch. Je v nich ale menej čerstvého pečiva, chýba mi tá naša vôňa chleba, keďže takmer všetky sú balené. Samozrejmosťou je veľký výber čerstvých rýb v rámci Islandu za prijateľné ceny. Na ostrove je ale všetko drahé,“ priznáva študent, ktorý sa počas októbrovej návštevy rodných Košíc rýb ani nedotkol. Dávid je do Islandu zamilovaný: „Každý deň ma prekvapí niečo iné. Raz je to počasie, ktoré sa mení z hodiny na hodinu, inokedy mentalita ľudí, ktorí sú otvorení úplne všetkému.“
Foto: ds