V Biskupskom paláci prenocoval aj cisár František Jozef I.
Možno neviete, že naše mesto malo v bývalom Československu hneď po Prahe druhú najväčšiu pamiatkovú rezerváciu. S rozlohou 85,5 hektára a 608 objektmi, ktoré sú zapísané do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok, je bezkonkurenčne najbohatšou na Slovensku. Závidia nám ju aj Bratislavčania – veď hlavné mesto má v pamiatkovej rezervácii len 268 budov…
Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom. Dnes nahliadneme do minulosti Biskupského paláca a budovy Farnosti sv. Alžbety.
Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.
Pohľadnica z roku 1898 ponúka zaujímavý pohľad na Biskupský, dnes Arcibiskupský palác (Hlavná č. 28). Košická diecéza odkúpila v prvej polovici 17. storočia blok domov a záhrad medzi Hlavnou a súbežnou Bočnou ulicou, ktoré sa po prestavbe stali rezidenciou biskupstva. Pôvodne to boli štyri meštianske domy, ktoré postavili v prvej polovici 14. storočia.
Po roku 1780 z nich stavebnými úpravami vznikli dva domy. Prvý košický biskup Andrej Szabó ich nechal v rokoch 1804 až 1806 prestavať a spojením do jedného celku vytvoril honosný neskorobarokový palác. Obrovské škody na budove spôsobil veľký požiar, ktorý ho zasiahol 28. mája 1841 a pri ktorom zhorelo aj mnoho iných domov v meste. Opraviť ho dal biskup Anton Ocskay.
V Biskupskom paláci prebývali viaceré významné osobnosti. Najvzácnejšou návštevou bol cisár František Jozef I. Prvýkrát v nej pobudol 10. augusta 1851, keď si do Košíc odskočil pri návrate z poľovačky v Sedmohradsku. Druhýkrát tu prenocoval aj so svojou manželkou cisárovnou Alžbetou 31 augusta 1857. Vo vysunutom susednom dome, ktorý bol tiež súčasťou paláca, sídlila od roku 1882 až do roku 1945 predajňa s kobercami, bytovým textilom a výbavou pre nevesty, ktorej majiteľom bol Gejza Kemény a potom jeho následníci. Predajňa bytového textilu tu bola ešte aj v 50. rokoch minulého storočia a po nej až do 90. rokov fungovalo v týchto priestoroch kvetinárstvo. Dnes v nich nájdete príjemnú kaviareň.
Na mieste predchádzajúcej farskej budovy postavili v rokoch 1901 – 1902 na náklady mesta novú faru (dnes Hlavná číslo 26). Reprezentatívna secesná budova podľa projektov mestského hlavného inžiniera Richarda Rösslera je dielom stavebnej firmy Arpáda a Gejzu Jakabovcov. Na oblúkovom štíte pod rímsou strechy je vsadený reliéf sv. Alžbety. Na prvom poschodí zriadili byt pre správcu fary a dekana dómu, boli tu aj cirkevné kancelárie a byty ďalších kňazov. V prvej polovici 40. rokov minulého storočia v budove sídlil pohrebný ústav Gejzu Rohringera st. Po roku 1950 až do začiatku 60. rokov boli v objekte kancelárie Československého zväzu telesnej výchovy, neskôr podniku Obnova-Vkus. Na prízemí fungovali obchodné priestory. Vpravo bola opravovňa obuvi, nižšie vľavo klobučníctvo Eugena Fodora. Vedľa brány zo severnej strany mal obchod so ženským módnym tovarom Jozef Szüsz. Vedľa brány z druhej strany bola predajňa obuvi Jakuba Engela. Posledné dva priestory využívala Košická úverová banka, po roku 1920 filiálka Českej hypotečnej banky. Do začiatku 90. rokov tu bol dlhé roky obchod s chlebom a pečivom, vedľa vstupnej brány vľavo predajňa kávy a čaju. V priestoroch južnej časti budovy boli známe lahôdky s občerstvením. Susedný dom (na pohľadnici z roku 1904 štvrtý zľava – dnes Hlavná 24) postavili už v 14. storočí. Dodnes sa zachoval jeho krásny gotický kamenný portál.
Foto: archív jg, Veronika Janušková
