Večný optimista neznáša, ak naňho zvýšite hlas

Hokejista HC Košice Jakub Suja obdivoval Jaromíra Jágra už ako chlapec a dodnes sa mu ráta jeho herný štýl. Jakubova súčasná priateľka Dominika je aj jeho prvý vážny vzťah. Rád by sa vybral do Ameriky, ale aspoň na mesiac, takže tak učiní zrejme až po kariére. Čokoládu by dokázal konzumovať denne. Je neschopný v upratovaní, priznáva, že by mohol byť trpezlivejší. Navždy bude spomínať na svoj prvý majstrovský titul.

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?

Chodil som na gymnázium a myslím, že by ma bavilo právo, akurát netuším, či mám hlavu na to, aby som zvládol jeho štúdium. Priateľka právo vyštudovala, možno by to bolo niečo i pre mňa a ak nie, tak azda veterina. Aj som premýšľal nad tým, že by som skúsil vysokú školu, ale hokejista toho času veľa nemá a nie je jednoduché to zladiť. Pravda je však taká, že asi som nemal motiváciu dať sa na to.

Kto bol vaším športovým vzorom?

Hokejista Jaromír Jágr. Otec mi už ako chlapcovi kúpil video o Jardovi. Jágr letel už vtedy a to bolo možno pred dvoma desaťročiami a v kurze je i dnes. Je to ikona, možno bude na korčuliach aj keď budem ja končiť, keďže je to hokejový nezmar. Jeho štýl, prehľad som vždy obdivoval.

Na čo najviac utrácate?

Na dobré jedlo nedbám dať viac eur. Nevravím, že chodím len po reštauráciách, ale ak doma varíme, tak z kvalitnejších potravín. Zjem toho naozaj dosť, tak si musím dávať pozor, aby bolo na tanieri kvalitné jedlo.

Pamätáte si na vašu prvú lásku?

Priznávam, že moja súčasná priateľka Dominika je aj môj prvý vážny vzťah. Ak teda nerátam kamarátky zo základnej školy.

S priateľkou Dominikou sa radi túlajú svetom, hoci len v susednom Česku.

Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?

Bravčová panenka s opekanými zemiakmi. Prípadne palacinky s nutelou a šľahačkou, no hlavne nech je tam veľa čokolády. Som veľmi na sladké. Neviem, či som závislý na čokoláde, ale dokázal by som ju konzumovať denne. Vlastne som ešte nevyskúšal jesť ju od rána do večera. Možno by som zistil, že mi až tak nechutí.
Z nápojov najčastejšie siahnem po vode s citrónom, alebo čerstvo odšťavenom džúse.

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?

Najviac sa mi páči na gréckych ostrovoch – či už na Kréte alebo na Rodose. Bol som aj v Amerike, ale zatiaľ len kvôli hokeju. Viem, že sa tam – do tých najväčších miest – chcem vrátiť, no netuším, či to bude ešte počas hráčskej kariéry. Lebo do Spojených štátov by som sa vybral na dlhšie, aspoň na mesiac, tak mi to odporúčajú aj kamaráti, a to popri hokeji nie je možné. Zatiaľ neexistuje miesto, ktoré by som úplne škrtol.

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali? 

Prezývky Sujky, či Sujo nerátam, sú odvodené od priezviska. Spoluhráč Gabi Spilar sa mi smeje, že sa podobám na postavičky z rozprávky chipmunkovia. Keď totiž priberiem, tak ako prvé na lícach, presne tak ako chipmunkovia.

Ako si najlepšie oddýchnete?

Rád si s priateľkou zájdem na výlet alebo do wellness, to dokážeme spoločne vypnúť. A ak som práve sám, najviac si oddýchnem doma pri PlayStation. Raz za týždeň sa takto bavkám, úplne pri tom zresetujem.

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?

Vytočí má máločo. Ak aj už čosi, tak ľudská hlúposť. Ak prídete na nejaký úrad a pracovník vám ani nevie poradiť. A neznášam, ak na mňa niekto zvýši hlas, vypení na mňa, to na naštartuje.

Jakub Suja mal výborný začiatok ligovej sezóny, osem zápasov mu stačilo na zisk desiatich kanadských bodov (3+7).

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?

Vynikám v pozitívnom prístupe k životu. Hovoria mi, že som večný optimista, ja aj v tom ťažkom hľadám niečo dobré. Neviem, či je to dobré, ale skrátka taký som. Neschopný som v upratovaní. Nie som vôbec pedant, upratujem, ak je to vyslovene akútne.

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?

Nemenil by som na sebe v podstate nič, aspoň čo sa týka svojho súkromného života, už by som to nebol ja. Nehovorím o hokeji, tam by sa toho dalo veľa vylepšiť. Môj zlozvyk je, že niektoré veci nedotiahnem do konca, alebo od čohosi odskočím skôr, ako by som mal. Mohol by som byť asi trpezlivejší. Stojím niekde v rade, nechce sa mi, tak sa otočím a odídem, pritom viem, že sa tam budem musieť vrátiť, inak to nevybavím.

Rád cestuje, páčia sa mu grécke ostrovy, prešiel si aj európske veľkomestá. Táto momentka je z Budapešti. V budúcnosti plánuje veľký trip do Spojených štátov.

Kto je váš najobľúbenejší umelec?

Herec a dnes už aj režisér a scenárista Mel Gibson ma nikdy nesklamal. Viem, že film s ním isto dopozerám až do konca, lebo on je pre mňa zárukou kvality.

Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?

Posledný košický titul z roku 2015 je čosi, na čo budem spomínať navždy. Je to zatiaľ moje jediné majstrovské zlato. Kto to nezažil, nevie, o čo prichádza. Po sezóne, ktorá sa končí oslavou si poviete, že tie mesiace driny fakt stoja za to. Musíte mať aj šťastie, byť v správnej chvíli na správnom mieste – v mužstve, kde to všetko do seba zaklaplo tak, ako malo. Je zbytočné zamýšľať sa nad tým, či by bola moja kariéra iná, ak by som trebárs ako mladík odišiel za more. Možno by som dnes už ani hokej nehral, takže svoje rozhodnutia neľutujem. Jediné, čo ma mrzí je, že ak by som šiel do Kanady, tak by som sa tam naučil dobre po anglicky, čo by bol bonus aj do života.

Foto: Iveta Vaculová, Veronika Janušková a archív js
Video: TT