Veľká noc patrí k najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, keď si po štyridsať- dňovom pôste kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.

Zmysel Veľkej noci vyplýva zo zvesti kresťanskej viery a nádeje Zmŕtvychvstania. Podľa duchovného Jaroslava Szélesa veľkonočné sviatky svätí ten, v srdci koho je vzkriesený nový človek a žije v ňom Kristus. 

Len pre veriacich?

Veľkonočné sviatky by nemali rozdeľovať ľudí na veriacich alebo neveriacich. Evanjelium je radostná správa, ktorá je adresovaná celému svetu, nie iba úzkej skupine ľudí. „Veď pod krížom na Golgote stáli nielen veriaci. Možno by neveriaci mali nechať otvoriť svoje srdcia Bohu,“ pripomenul Széles. 

Samozrejme, sú rozdiely vo vierovyznaniach. Napríklad, pri začínajúcom pôstnom období na popolcovú stredu môžeme vidieť v katolíckej tradícii veriacich s popolom na čelách, ktorý pripomína našu ľudskú pominuteľnosť a smrteľnosť. 

Spája ich viera vo vzkriesenie

Tiež na Kvetnú nedeľu vidíme veriacich katolíkov s palmovými ratolesťami či bahniatkami. „Tých rozdielov je omnoho viac. Spomenul som len niektoré. Treba si však uvedomiť, že všetky kresťanské vierovyznania, či sú to pravoslávni, evanjelici alebo gréckokatolíci, majú jedno spoločné. Vieru vo vzkrieseného Pána Ježiša Krista. Kristov kríž je tiež len jeden,“ vysvetlil. 

Symbolika svätenia veľkonočných pokrmov

Požehnanie dáva veciam zmysel na základe vier, a tak vyjadruje vzťah človeka k svetu v jej svetle. Svätenie pokrmov na Veľkú noc súvisí so starou prísnou pôstnou disciplínou. Podľa nej bolo v pôste zakázané požívanie nielen mäsa, ale aj vajec či syrov. Posvätením jedál tak kňaz zdôrazňuje vzťah k Bohu a k veciam okolo nás, ktoré sú Božím darom. „Tradícia svätenia jedál je blízka katolíckej tradícii. Medzi nekatolíckymi veriacimi táto prax nie je zaužívaná,“ povedal farár.

Pašiový sprievod

Veľký piatok je v kresťanskom kalendári dňom, keď si veriaci pripomínajú ukrižovanie a smrť Ježiša Krista na kríži. Košičania si tento sviatok ako prví na Slovensku začali pripomínať spoločne, v ekumenickom duchu. Spolu s kňazmi a duchovnými deviatich cirkví a predstaviteľmi Teologickej fakulty v Košiciach si Kristovo utrpenie a vykupiteľské dielo sprítomnia v piatok 14. apríla. Spoločný pašiový ekumenický sprievod, ktorého hlavnou témou bude Boží služobník, prejde naším mestom už po dvadsiatytretíkrát, so začiatkom o 13. hodine pri kostole Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Mlynskej ulici.  

(JH)

—

Nezabúdajme na tradície a čaro sviatkov jari

Veľkonočné zvyky pomaly a isto vymierajú so staršou generáciou. Veľa mladých rodín radšej „ujde“ z mesta pred šibačmi a trávi dovolenku napríklad v horách. Napriek tomuto trendu je veľa dôvodov, prečo pestovať tradície a ukázať najmä deťom čaro sviatkov jari.

Veľkonočný týždeň má špecifické pomenovanie, volá sa „mordársky týždeň“. „Odvodené je to z kresťanských tradícií, keď bol Kristus zradený, ukrižovaný a potom vstal z mŕtvych. U nás však pretrváva aj veľa predkresťanských zvykov,“ hovorí Klaudia Buganová, (na snímke) etnologička a odborná pracovníčka Východoslovenského múzea v Košiciach. Zároveň vysvetlila, čo sa v ktorý deň v tomto týždni kedysi robilo.

• Streda bola škaredá preto, lebo v tento deň Judáš zosnoval zradu proti Kristovi a predal ho za 30 zlatých. Nazýva sa aj „ometná“, pretože v tento deň sa veľa upratuje. Má ešte jeden prívlastok – zápostná – kvôli tomu, že po dlhom pôste nasledoval ešte prísnejší pôst. 
• Štvrtok dostal pomenovanie zelený podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš modlil a kde ho zatkli vojaci. V tento deň sa zaväzovali zvony. Chlapi však pomocou rapkáčov, klepáčov či bičov robili tzv. obradový hluk, ktorým odháňali zlé sily. Okrem toho sa jedli zelené jedlá. V kostoloch sa v tento deň obradne umývajú nohy.
• Na Veľký piatok sa chodili ľudia umývať do potoka, aby boli zdraví. Umývali aj dobytok, pretože verili, že voda je zázračná a liečivá. Hovorilo sa, že v tento deň ľudia, zvieratá ani rastliny necítia bolesť. Preto sa značkoval dobytok a orezávali stromy. V tento deň sa hlavne postilo a chodilo na obrady, napr. na krížovú cestu.
• V sobotu sa dávali ľudia hromadne krstiť a obliekali sa do bieleho. Preto hovoríme o Bielej sobote. V tento deň sa pripravovali obradové jedlá – zásadne zo surovín, ktorých chceli mať ľudia po celý rok dostatok. Z mäsa, vajec, mlieka, múky… Hotové jedlá sa v košíčkoch nosili do kostola svätiť a okiadzať.
• Vo Veľkonočnú nedeľu vyvrcholia sviatky a odjakživa sa konzumujú jedlá, ktoré symbolizujú hojnosť a bohatosť. Na Veľkonočnú nedeľu bolo spoločensky nutné potúžiť sa alkoholom.
• Veľkonočný pondelok sa vždy niesol v znamení bujarej šibačky a oblievačky. U nás na východe sa dodnes viac polieva ako šibe. Každé dievča chcelo byť obliate, aby bolo krásne, pracovité, svieže a príťažlivé.

(JV)

Anketa: Ako trávia veľkonočné sviatky Košičania?

Jana Hrabčáková, Jana Vargová, Michaela Luxová
Foto: archív kd