Vnuci legiend Holečka a Brunclíka sú v Prahe spoluhráči
V Košiciach prežili veľa krásnych hokejových chvíľ. Pričinili sa o to, že klubová história je bohatá a dostalo sa im aj zaslúženého honoru. Dresy Jiřího Holečka, Bedřicha Brunclíka, Jána Selveka a Igora Libu visia pod stropom Steel arény. Legendám v nedeľu pri oceňovaní úprimne tlieskalo 7 431 divákov.
Kariéry spomínaného kvarteta sú prešpikované výnimočnými momentmi, úspechmi, ktoré vošli do histórie košického hokeja. Nás zaujímalo, ktorý okamih si každá zo štyroch osobností cení najviac, k čomu sa aj po rokoch vracajú s emóciou.
Selvekov dôležitý gól
Dnes sedemdesiatpäťročný Ján Selvek bol kapitánom Košíc v čase, keď sa pred 52 rokmi mužstvo zachraňovalo vo federálnej lige. A hoci potom ako tréner priviedol železiarov k prvému federálnemu titulu, neskôr aj k dvom slovenským, Selvek vie, ako dôležité boli pre košický hokej práve jeho začiatky.
„Boli sme vo federálnej lige nováčik a kľúčová bola pre Košice záchrana v najvyššej súťaži. Keď sme v niekdajšom Gottwaldove v rozhodujúcom stretnutí remizovali 2:2, strelil som vyrovnávajúci gól a my sme sa udržali vo federálnej lige. Ktovie, ako by hokej v Košiciach vyzeral, ak by sme vypadli. V mladučkom tíme boli už vtedy výborní hráči, Jirko Holeček sa naučil chytať za slabou obranou,“ vtipkoval niekdajší obranca Ján Selvek.
Libu sledovali jeho zverenci
Päťdesiatšesťročný Igor Liba sa medzi ocenenými cítil ako „holub“ vzhľadom na to, že zvyšné trio už má po sedemdesiatke. Liba dnes vedie svoju hokejovú akadémiu, v nedeľu mal v Steel aréne celý sektor plný malých zverencov. A bol hrdý na to, že prevzatie ocenenia sledovali aj jeho dve deti.
„Najhoršie chvíle z kariéry treba z pamäti vždy vymazať. Tých krásnych ostalo veľmi veľa. Najradšej spomínam na federálny titul v roku 1986, keď sme zdolali Duklu Jihlava, a to bol vlastne z osemdesiatich percent reprezentačný výber. No a potom ako sme v roku 1988 vyhrali zlato na Sparte. V Prahe bolo všetko pripravené na oslavy titulu Sparty, nachystaný aj predseda vlády Lubomír Štrougal, my sme im to pokazili,“ pousmial sa Igor, ktorý nezabudol spomenúť ani svoje tretie košické zlato – už slovenské z extraligy v roku 1999.
„Porazili sme vtedy Slovan Bratislava. Pre takéto okamihy sa oplatí ten šport robiť, pre radosť fanúšikov, ktorí, ako som sa neraz presvedčil, nezabúdajú na to, čo bolo.“
Holeček a záchranárske práce
Pražák Jiří Holeček odštartoval v Košiciach famóznu kariéru. Trojnásobný majster sveta bol päťkrát na MS vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja. V súvislosti s Košicami, kde odchytal desať rokov. U „Fakíra“ vždy najviac rezonujú zápasy, v ktorých išlo mužstvu o krk, bojovalo o zotrvanie v lige.
„Boli sme mladučké mužstvo, priemerný vek okolo 21 rokov, dve-tri sezóny sme hrali len o záchranu. Jeden rok nám to vyšlo v Plzni, ďalší sme nečakane remizovali v Gottwaldove, dnešnom Zlíne. Ak sa dobre pamätám, tak v tých stretnutiach sme po prvej tretine prehrávali 0:2. Ale my sme tou mladíckou túžbou ligu udržali a potom prišli lepšie sezóny. Už sme hrali v pokojnom strede tabuľky, v jednej sezóne sme dokonca v polovici súťaže boli na prvom mieste pred Duklou Jihlava,“ rád sa Holeček vracia ku košickej kapitole.
Dvadsať rokov medzi elitou
Desiatky rokov v Košiciach žijúci pražský rodák Bedřich Brunclík bol na slávnosti spoločne s vnukom. Kuriózne je, že spoločne s ďalšou legendou, Jiřím Holečkom, sa ich vnuci denne stretávajú v jednom klube HC Hvězda Praha a sú spoluhráčmi rovnako ako kedysi ich dedkovia.
„Jeden okamih z dlhej kariéry sa ťažko vyzdvihne. Viem, samochvála smrdí, ale to, že som bol dvadsať rokov nepretržite pri vrcholovom hokeji, to sa podarilo len pár vyvoleným. Dlhých šestnásť rokov som hral za Košice v najvyššej súťaži a rovno som potom prešiel k A-tímu na štyri roky ako tréner. V Československu to dokázali iba Stanislav Neveselý a Jaroslav Holík. Žiadna bratislavská hviezda túto šancu ani nedostala,“ povedal s hrdosťou Bedřich Brunclík, ktorý odohral za Košice rekordných 587 stretnutí a dal v nich 237 gólov.
Foto: Iveta Vaculová
