Biele srdce pre košické sestry

Tri košické zdravotné sestry, ktoré povyšujú svoju prácu na poslanie, získali ocenenie Biele srdce. V Bratislave tento mesiac ocenili  31 nominovaných slovenských sestier. Je to poďakovanie za starostlivosť, vedomosti, ale aj humanitu, čím odmeňuje svoje členky Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek.

O radosti, ale aj o ťažkých údeloch práce zdravotnej sestry, sme sa porozprávali s  jednou z nich, Janou Fabianovou z Kliniky úrazovej chirurgie v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura. Okrem nej si ručne vyrobený šperk v tvare srdca so vzácnym kameňom odniesla aj zdravotná sestra Hedviga Kurcinová, špecialistka na Detskom dialyzačnom stredisku v Detskej fakultnej nemocnici. Obe získali ocenenie v kategórii sestra v praxi. Tretiu košickú sestru, námestníčku pre ošetrovateľstvo Máriu Lenártovú zo Železničnej nemocnice, odmenili v kategórii sestra manažérka.

Je vďačná za úsmev

Jana Fabianová, ktorá prácu sestry vykonáva už 17 rokov, sa v ambulancii na traumatológii stretáva s nepeknými úrazmi. Nikdy však nezabudne na úsmev a podporu pacientov. Na svojej práci má najradšej úplné maličkosti. Obohacuje ju opätovaný úsmev pacienta a slovo ďakujem. „Získané ocenenie je pre mňa takým poďakovaním, že si niekto túto prácu váži,“ teší sa sestrička. Jej nomináciu navrhla Regionálna komora. 

Ako Jana hovorí, stáva sa, že ľudia v čakárni, ktorí sú najmenej zranení, sú často viac podráždení ako tí s ťažkým úrazom. „Raz prišiel pán s banálnym úrazom a nárokoval si, aby sme ho vzali ako prvého. Celý čas nám vyklopával na dvere. Za ním prišiel taký, ktorý mal zapichnutý kotúč z flexky do tela a pekne ticho čakal na poradie,“ hovorí o rôznosti pacientov.  

Slzy na krajíčku

Ešte ťažšie je to v prípadoch ohrozujúcich život. Najvážnejšie z nich zvláda hlavne vďaka výnimočnému kolektívu. Ešte väčšiu ľudskosť a silu musí ukázať pri smrtiacich nehodách. „Jedným z najhorších spomienok v mojej praxi bolo, keď nám doniesli troch pacientov po dopravnej nehode. Štvrtý bol na mieste mŕtvy. Ďalší zomrel u nás v nemocnici a lekár to príbuzným musel oznámiť. To bolo strašné.“ Každá smrť je pre ňu veľmi náročná.

Hoci je smrť pacienta pre celý kolektív ťažká, neberú to ako vlastnú prehru, „lebo vždy urobíme všetko pre to, aby sme pomohli človeku.“ Najhoršie sú pre ňu detské úmrtia. „S tými sa najťažšie vyrovnávame.“ 

Radosť z vyliečených 

Aj keď táto práca nie je jednoduchá, sestra Jana nikdy nemala chuť obrátiť sa k nej chrbtom. „Vždy je viac pozitívnych situácií.“ Teší sa, ak pacient s ťažkým úrazom dokáže po jej ošetrení vyjsť z dverí nemocnice po vlastných. Často jej ľudia poďakujú za úsmev. „Berú to ako niečo navyše, čo som už nemusela,“ usmieva sa sestrička. 

„Najkrajšie je, keď vám po pobyte v nemocnici pacient zakýva.“ Spomína si na staršiu pani, ktorá do nemocnice prišla s tým, že sa lúči so životom. „A ja som jej povedala, že to sa určite nestane a pri odchode odtiaľ mi ešte bude kývať. A keď nakoniec odchádzala po svojich, povedala som, že na niečo zabudla.“ Staršia pani sa s nechápavým výrazom otočila na zdravotnú sestričku. „Sľúbili sme si, že mi zakývate. A ona mi pri odchode naozaj zakývala.“

Foto: Veronika Janušková