Zbavíme sa niekedy jedno- a dvojcentoviek?
Prekážajú v peňaženke a predavači by si ušetrili prácu s ich rátaním. Mince v hodnote jeden a dva centy sa rozhodli od 1. januára vyradiť z obehu v Taliansku. V prieskume Eurobarometer za ich zrušenie bolo až 72 percent Slovákov.
Drobné mince sú niekedy nočnou morou obchodníkov. Bezplatne môžu jedno- a dvojcentovky vymeniť, rovnako ako aj bežní ľudia, v Národnej banke Slovenska. V komerčných bankách je to už s poplatkom. Na Slovensku je v obehu dokopy okolo 400 miliónov mincí v nominálnej hodnote jeden, dva a päť centov.
Rátanie zaberá čas
Predavačka Monika by zrušenie jedno- a dvojcentoviek privítala. „Pracovala som vo viacerých predajniach s potravinami. Niekde ľudia mohli priniesť aj viacero mincí v týchto hodnotách, inde je to obmedzené,“ konštatovala predavačka a dodala: „Niekedy nemám v kase takmer žiaden cent, inokedy je ich celá hŕba a pri rátaní tržby to zaberá veľa času.“
Služby to neriešia
O centy pri vydávaní peňazí podľa skúsenosti predavačky Moniky nemajú záujem najmä mladí ľudia, ktorí ich prehliadnu a odídu preč. U dôchodcov je to presne naopak. „Niekedy sú ochotní čakať, ak práve v pokladni nemám potrebné centy, aj niekoľko minút, kým budem mať pre nich výdavok.“
Zrušenie centov by si majiteľ kaviarne Marek ani nevšimol. „Ľudia svoj účet za kávu stále zaokrúhlia, takže s malými centami ani poriadne nepracujeme,“ uviedol Marek.
V banke nevýhodne
Zmeniť drobné mince je možné aj v komerčných bankách, tie si ale účtujú poplatky. „Chcela som zmeniť sto kusov jednocentoviek. Podľa sadzobníka poplatkov však pri výmene päťdesiat a viac mincí je poplatok v prípade tejto banky päť percent, no minimálne jedno euro. Takže by som prišla o to jedno euro,“ konštatovala čitateľka Erika.
Ceny zaokrúhlia
V Taliansku od 1. januára budúceho roka vyradia z obehu jedno- a dvojcentové mince. Rozhodla o tom príslušná komisia poslaneckej snemovne parlamentu. Pridali sa tak k Fínsku, Belgicku, Holandsku a Írsku. Ceny sa budú zaokrúhľovať na päť centov oboma smermi. Aj na Slovensku sa už niekoľkokrát poslanci vyjadrovali k tejto téme, no nikdy na to nebola všeobecná zhoda.
Môžu iba obmedziť
Krajiny, ktoré vyradili mince, ich úplne nezrušili. „Žiadna krajina nemôže zrušiť používanie zákonných platidiel, čiže aj jedno, aj dvojcentových mincí. Môže len obmedziť ich používanie. Kompetenciu rušiť alebo meniť zákonné eurové platidlá, teda napríklad aj jedno- a dvojcentové mince, môže iba Rada EÚ,“ podotkla Martina Solčányiová, hovorkyňa Národnej banky Slovenska. Znamená to, že aj keď krajiny obmedzili niektoré mince, ak príde do krajiny obyvateľ z inej krajiny Európskej únie, obchodníci od neho centy musia zobrať, pretože je to stále právoplatné platidlo.
Uvažuje o tom aj EÚ
Rušením mincí sa kompetentní zaoberajú už od roku 2012. Dôvodom je, že náklady na ich razenie výrazne prevyšujú ich hodnotu. O obmedzenie sa v minulosti pokúšalo ministerstvo financií. Navrhovalo, aby sa celkové nákupy zaokrúhľovali na päť centov, pričom cena jednotlivých položiek by sa nemenila.
„Európska komisia sa už od roku 2012 zaoberá otázkou ďalšej existencie jedno- a dvojcentových euromincí ako zákonných platidiel v hotovostnom peňažnom obehu. K vyradeniu jedno- a dvojcentových euromincí zo sústavy zákonných platidiel môže dôjsť až po zanalyzovaní všetkých ekonomických dopadov takéhoto kroku zo strany Európskej únie a následnom schválení príslušnej európskej a národnej legislatívy,“ informoval tlačový odbor Ministerstva financií.
Pripravený scenár
Európska únia už v roku 2015 pripravila štyri možné scenáre riešenia centových mincí. Prvým je zachovanie súčasného stavu, ďalším razenie mincí z iného materiálu, tretím okamžité stiahnutie jedno- a dvojcentových mincí, a posledným pomalé miznutie týchto platidiel, pričom nové by sa už nerazili. V súčasnosti sa úplné zrušenie euromincí nechystá.
Rušenie drobných mincí už raz Slovensko zažilo. V roku 2004 sa prestali používať desať a dvadsaťhalierniky. Poslanci parlamentu vtedy schválili zákon o cenách, ktorý upravil po ich vyradení zaokrúhľovanie. Zákon určoval, že sa zaokrúhľovali až konečné ceny nákupov na celé koruny alebo päťdesiathalierniky. Dôvod bol podobný, nad akým uvažuje Európska únia aj v súčasnosti s centami – výroba mincí v hodnote desať a dvadsať halierov bola niekoľkonásobne drahšia ako ich nominálna hodnota. Pri pokladniciach po účinnosti zákona umiestnili niektorí obchodníci malé pokladničky, do ktorých ľudia mohli mince hádzať. Výťažok sa použil na charitatívne účely. Tovary sa označovali ešte v halieroch, pričom pri platbe kartou z účtu odrátali presnú sumu, nie zaokrúhlenú. Mince v nominálnej hodnote sa z obehu vyraďovali postupne až do roku 2009.
ANKETA: Chýbali by vám pri nákupoch jedno- a dvojcentové mince?
Dušan
„Nechýbali by mi centovky. Bolo by dobré, ak by ich zrušili, hodnota týchto mincí je nižšia ako ich výroba.“
Marta
„Narobia v peňaženke iba problém. Ešte by som brala aj to, aby mince v hodnote jedno euro a dve eurá boli papierové ako napríklad jeden dolár.“
Blažej
„Osobne platím kartou, kde je to možné. Nechýbali by mi mince, pretože je ich niekedy plná peňaženka.“
Michaela
Myslím si, že centovky nižšej hodnoty sú nepotrebné, nechýbali by mi. Zaberajú miesto v peňaženke.“
foto: Robo Hakl
