Veľký PRIESKUM medzi Slovákmi: Penziu chcú dostávať v 59 rokoch
Slováci chcú ísť do dôchodku už ako 59-roční. Vyplýva to z výsledkov prieskumu medzinárodnej finančnej skupiny NN. Vďaka vede, technológiám a modernej medicíne žije každá generácia o niekoľko rokov dlhšie.
NAJDÔLEŽITEJŠIE JE ZDRAVIE A ZABEZPEČENIE
Viac ako polovica opýtaných Slovákov v prieskume uviedla, že sa teší na dlhší život. Reálny predpoklad počtu dožitých rokov podľa prieskumu Slováci stanovili na 78. Ľudia žijúci na Slovensku v súvislosti s plánmi na dlhý život považujú za najkľúčovejšie zdravie a finančné zabezpečenie.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Veľká výzva pre DOLINKOVÚ: Naše zdravotníctvo je NEEFEKTÍVNE, horšie je na tom už len RUMUNSKO
Finančne si podľa výsledkov medzinárodného prieskumu najviac veria Holanďania. Slováci, naopak, skončili na chvoste rebríčka. Naša spokojnosť s vlastnou finančnou situáciou je podpriemerná a až 60 % hovorí, že sa ich situácia za uplynulé obdobie zhoršila. Takmer štvrtina Slovákov má dnes problém vyjsť s peniazmi do konca mesiaca a 15 % si dokonca potrebuje požičiavať od rodiny či priateľov. Viac ako polovica opýtaných očakáva, že peniaze ich donútia pracovať aj po dovŕšení dôchodkového veku.
VIEME, KOĽKO SI ŠETRIŤ NA DÔCHODOK
Naša aktuálna finančná situácia ovplyvňuje i naše dôchodkové očakávania. Dve tretiny Slovákov v aktívnom veku tvrdia, že majú jasnú predstavu o tom, koľko potrebujú šetriť na dôchodok. Tretina respondentov sa výrazne obáva, že štát im nebude schopný garantovať dôchodky v čase, keď sa ich to bude týkať. Riešenie vidíme v dlhšej práci. Každý druhý opýtaný si totiž myslí, že má takú prácu, v ktorej môže pokračovať až do sedemdesiatky, ak to bude potrebné.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Týchto 10 miest by mal navštíviť každý Košičan! Videli ste všetky z nich?
Na úspory sa veľmi nemôžeme spoliehať. Rezervu aspoň na tri mesiace života má podľa prieskumu aktuálne menej ako polovica z nás. Finančná rezerva pritom nie je len dôležitou súčasťou prípravy na dlhší a spokojnejší život, pomáha aj mentálnemu zdraviu. Tí, ktorí majú úspory na minimálne šesť mesiacov, hodnotia svoje duševné zdravie lepšie.
ČO NÁS OBERÁ O OPTIMIZUMUS?
Obavy z nedostatku peňazí nám navyše bránia byť optimistami aj ohľadom budúcnosti našej krajiny. Budúcnosti Slovenska tak verí len 13 % obyvateľov. Medzinárodný priemer je pritom o 5 percentuálnych bodov vyšší, pričom najviac optimistickí sú Španieli a Turci. Slovákov o optimizmus oberajú najmä vysoké životné náklady a inflácia. Nasledujú vojna na Ukrajine a energetická závislosť krajiny. Kým životné náklady trápia rovnako ľudí naprieč všetkými krajinami, posledných dvoch menovaných rizík sa obávame viac než ostatné národy, ktoré sa zapojili do prieskumu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Nová vláda nemieni naďalej vojensky podporovať Ukrajinu
Medzinárodný prieskum pre finančnú skupinu NN sa uskutočnil v 11 krajinách sveta. Zúčastnilo sa ho 11 585 respondentov vo veku od 18 do 79 rokov. Na Slovensku sa do prieskumu zapojila reprezentatívna vzorka v rozsahu 1 001 respondentov. Prieskum realizovala belgická konzultačná agentúra Indeville od januára do februára 2023.
(sita, br)
Odporúčané články
Od dnes začína druhá etapa rekonštrukčných prác v mestskej časti (MČ) Kavečany. Tá ovplyvní premávanie mestskej hromadnej dopravy (MHD).
Vzhľadom na očakávaný zvýšený počet cestujúcich presúvajúcich sa na cintoríny bude od stredy 30. októbra do soboty 2. novembra 2024 posilnená doprava.
Slovensko sa po desiatich rokoch opäť zapojilo do medzinárodného testovania počítačovej a informačnej gramotnosti žiakov (ICILS 2023). Slovenskí ôsmaci dosiahli nadpriemerné skóre v porovnaní s ostatnými zúčastnenými krajinami. Zároveň sa však potvrdilo, že na výsledkoch žiakov sa výrazne odráža socioekonomické zázemie – deti z rodín s vyšším vzdelaním, viac knihami či počítačmi v domácnosti dosiahli lepšie výsledky.