„Tigri“ pred dvadsiatimi rokmi prepísali históriu

V nedeľu 11. júna uplynie dvadsať rokov od zisku historicky prvého majstrovského titulu pre futbalové Košice v ére samostatnosti Slovenska. Hráči 1. FC vtedy v poslednom ligovom kole zdolali mestského rivala Lokomotívu 2:1, no korunováciu „tigrov“ spustila až informácia, že Trnava šokujúco prehrala v Rimavskej Sobote 1:2.

„Mali sme ambiciózneho majiteľa klubu, veľmi kvalitný hráčsky káder, nadštandardné podmienky, výborných trénerov i realizačný tím. Utvorili sme futbalovo aj ľudsky výnimočnú partiu, ale základom nášho úspechu bola tvrdá práca,“ zaspomínal si kapitán mužstva Ivan Kozák, bývalý 38-násobný reprezentant Slovenska, dnes úspešný funkcionár, ktorý od júla 2014 stojí na čele riadiaceho orgánu najvyššej slovenskej súťaže.

Rusnákov vrchol kariéry

„Bol to najkrajší moment mojej krátkej futbalovej kariéry,“ zdôrazňuje 43-ročný Albert Rusnák, bývalý útočník 1. FC, momentálne tréner košickej Lokomotívy, ktorého rozlet zabrzdilo zranenie po tragickej autonehode v decembri 1997. 

„V 1. FC Košice som dostal veľkú šancu v seniorskom futbale, hrával som dosť veľa, darilo sa mi. Ako dvadsaťročný mladík som sa veľa naučil od slovenských hviezd a seniorských reprezentantov, dalo mi to veľa do ďalšej kariéry,“ rekapituluje 40-ročný Vladimír Janočko, futbalista roka na Slovensku v roku 2003 a bývalý 56-násobný reprezentant, ktorý dnes v Košiciach vedie vlastnú futbalovú akadémiu.

Aj na kávu chodilo celé mužstvo

Janočko pomenoval základy, na ktorých stál úspech 1. FC Košice. „Do klubu vtedy stiahli najlepších hráčov z celého Slovenska. Utvorili sme výbornú partiu a mali sme veľmi dobrého trénera Kozáka, ktorý to dal celé dokopy. Fantastické na prvom titule bolo najmä to, že bol nečakaný, nemali sme to vo vlastných rukách, pomohlo nám zaváhanie Trnavy.“ Úspech „tigrov“ naštartoval veľmi úspešnú éru košického futbalu. „Ako prvý slovenský klub sme sa hneď v ďalšej sezóne 1997/1998 dostali do hlavnej fázy Ligy majstrov, ktorú vtedy hralo šestnásť, nie tridsaťdva klubov ako teraz. A podarila sa nám aj úspešná obhajoba slovenského titulu,“ pokračoval 46-ročný Ivan Kozák. Hráčsku partiu vyzdvihol aj Albert Rusnák. „Kým dnes je v mužstvách vždy viacero skupiniek, my sme ešte aj na kávu chodievali všetci spoločne. Túžili sme dosiahnuť veľký úspech. Škoda, že sa v tej ére nepostavil v Košiciach futbalový štadión, ktorý nášmu mestu doteraz veľmi chýba. Ak by Alexander Rezeš žil, určite by sme v meste taký štadión mali.“

Zaujímavá prvá noc

Vo veľkom štýle vyzerali aj oslavy historického majstrovského titulu. „Fľaše šampanského sa otvárali už v priestoroch štadióna v Čermeli, potom sme sa presunuli do Všešportového areálu, kde bolo sídlo klubu. Ďalšia časť posedenia sa konala aj s majiteľmi klubu vo vtedajšom hoteli Slovan. Bolo to pekné. Oslavy predsa patria k veľkým úspechom,“ prehodil Vladimír Janočko. „Najmä prvá noc bola veľmi zaujímavá a spontánna. Užili sme si to. Detaily, samozrejme, nepatria do novín,“ pridal s úsmevom Ivan Kozák. 

Spoločné posedenie?

Práve on už tému spoločného posedenia majstrovského kolektívu zo sezóny 1996/1997 predebatoval s jeho vtedajším trénerom a súčasným koučom slovenskej reprezentácie, Jánom Kozákom. „Určite si spoločne zaspomíname pri pečenom prasiatku. Potrebujeme už len zladiť čo najvýhodnejší termín, záujem o takúto akciu je veľký. Bolo by super zísť sa, hoci platí, že sme zostali priateľmi aj po skončení hráčskej kariéry, mnohí z nás sa pohybujú vo futbalovom prostredí, takže sme v kontakte.“ Zaujímavú myšlienku pridal Albert Rusnák: „Možno by stálo za úvahu odohrať aj nejaký benefičný zápas.“

Na titulnej snímke článku sú futbalisti 1. FC Košice počas autogramiády 13. júna 1997 na Námestí osloboditeľov. Zľava Karol Praženica, loptu podpisuje Jozef Kožlej, ďalej Marián Bochnovič, Zsolt Hornyák, Radoslav Kráľ a Vladislav Zvara.

(BL)
Foto: tasr