Pozrite si pozitívne príbehy Rómov
Aktualizované. Deväť krátkych dokumentárnych filmov Košičana Miša Hudáka ukazuje príbehy rómskych komunít zo stredného i východného Slovenska. V Kine Úsmev si ich môžete nielen pozrieť, ale aj diskutovať o nich.
Premietanie a diskusia sa uskutoční v stredu 17. januára 2018 o 17.30 hod. V rámci podujatia s názvom „UPRE: Skutočné rómske odpovede“ ich zorganizovali Karpatská nadácia a Nadácia Ekopolis.
„Už dva roky úspešne podporujeme sľubné pilotné projekty v týchto komunitách. Cieľom podujatia je prezentovať riešenia a aj ľudí, ktorí za nimi stoja,“ hovorí riaditeľka Karpatskej nadácie Laura Dittel.
[ad][/ad]Diváci môžu uvidieť napríklad príbeh dvoch učiteliek z Dobšinej, ktoré vybudovali komunitné centrum, kde sa primladé mamičky učia starať sa o deti, domácnosť a dostávajú aj základy sexuálnej výchovy.
V Kecerovciach zasa vyrábajú tamojší Rómovia brikety zo zberového papiera, sami nimi kúria, ale ich aj predávajú. Takmer úplne tam zmizlo kradnutie dreva z lesa. Ďalší film je o práčovni v Banskobystrickom kraji, v ktorej pracujú nielen Rómovia, ale aj ďalší, ktorí by sa inde ťažko zamestnali. Práčovňa je už zisková a schopná samofinancovania.
„Verím, že tieto pozitívne príklady fungujúcich prístupov presvedčia majoritu, že pomáhať treba. Treba to však robiť cielene tam, kde o pomoc stoja,“ tvrdí L. Dittel.
Odporúčané články
Príslušníci Finančnej správy Slovenskej republiky odhalili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pokus o nezákonnú prepravu veľkej sumy hotovosti. Bankovky v hodnote približne 450-tisíc amerických dolárov boli ukryté v prístrojovej doske osobného automobilu.
Starosta obce Zemplín Róbert Rostáš pracuje už druhý rok bez nároku na mzdu. Finančné prostriedky, ktoré by inak smerovali na jeho plat, investuje do rozvoja samosprávy. Doteraz takto do obce vložil približne 40-tisíc eur.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
