Výstavu v jazdiarni si pozrel aj cisár František Jozef I.

V minulej časti nášho seriálu sme sa venovali časti Poštovej ulice. Ulica v centre Košíc vo svojej histórii niesla názvy „Rothe gasse“, čiže Červená ulica podľa „Červenej veže“ cechu mäsiarov, neskôr podľa mestského pivovaru Pivovarská (Bräuhausgasse) a potom aj jeho maďarský ekvivalent Sörház utca. Nuž a v bývalom režime dostala pomenovanie po komunistickom funkcionárovi Bohumilovi Šmeralovi – Šmeralova. V tom čase aj gymnázium volali študenti „Šmeralka“. Práve tejto a ďalším dvom budovám sme pred týždňom venovali pozornosť. Zaujímavá je však aj história domu č. 15 (na pohľadnici z roku 1901 vľavo), ktorý je zo všetkých najmladší…

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Na mieste trinásťosovej secesnej budovy, tesne pod Tupým bastiliónom vonkajších hradieb mestského opevnenia, bola už pred rokom 1819 grófska záhrada. Zriadili v nej tzv. panskú jazdiareň a neskôr aj jazdeckú školu. V polovici 19. storočia boli jej majiteľmi gróf Ján Barkóczy a gróf Ján Klobusiczky.

Jazdiareň slúžila aj rôznym kultúrnym a spoločenským podujatiam. 

V prospech detskej opatrovne tu 28. februára 1842 usporiadali rytierske a divadelné predstavenie v siedmich dejstvách. 

Vstupenky za jeden a dva forinty predávali v obchode Jána Demszkého a Augustína Laszgallnera na Hlavnej ulici (dnes č. 45). 

V lete v roku 1853 sa tu rozvinulo šapitó českého cirkusu, ktorý predvádzal aj skrotené africké zvieratá. Pri príležitosti návštevy Františka Jozefa I. v Košiciach dňa 21. júna 1857 otvorili Prvú hornouhorskú výstavu umenia a priemyslu, ktorú zorganizovala košická Obchodná a priemyselná komora.

Na výstave sa prezentovalo 176 vystavovateľov z celého Horného Uhorska. 

Exponáty naznačovali, aké by boli možnosti priemyselnej výroby v tejto časti monarchie pri náležitej podpore štátu.

Po roku 1894, keď začali asanovať starú budovu divadla, sa v priestoroch panskej jazdiarne sporadicky odohrávali aj divadelné predstavenia. V 80. rokoch 19. storočia bol už majiteľom jazdiarne Donát Várady-Szakmári, zakladateľ kúpeľov Lučivná pod Vysokými Tatrami. Jazdiareň zanikla v roku 1900 a na prednej časti pozemku dal jeho syn Juraj postaviť v roku 1901 dvojposchodový nájomný dom, ktorý po ňom vlastnil jeho brat Adrián. 

Od neho nehnuteľnosť po roku 1920 kúpou získal bohatý obchodník s textilom Michal Gerő. V súčasnosti sú v dome č. 15 už dlhšiu dobu prevádzky viacerých zdravotníckych zariadení. Pekná trinásťosová secesná stavba má okrem prepracovanej, bohato štukovej fasády aj zaujímavú štítovú atiku, na kovovom zábradlí balkóna je štylizovaný monogram majiteľa „ASV“. 

Vo dvore budovy, ktorý je časťou bývalej jazdiarne, sa zachovali zvyšky múrov tzv. Tupého bastiónu.

(RED)
foto: archív Jána Gašpara, Veronika Janušková