Predstavuje ZIMNÝ POSYP nebezpečenstvo pre ľudí či prírodu? Odborníci reagujú na možné riziká
O posyp ciest v Košiciach sa počas tejto zimy starajú pracovníci spoločnosti KOSIT. Tí spustili aj preventívny posyp soľou, ktorého úlohou je zabezpečiť zjazdnosť ciest ešte pred prvým snehom či námrazou. Ministerstvo životného prostredia v súvislosti so začiatkom posypovej sezóny upozorňuje na látku, ktorá môže byť problematická.
Predstavuje posypová soľ riziko?
Posypová soľ, ktorá sa počas zimnej sezóny využíva na údržbu ciest by sa podľa Ministerstva životného prostredia SR mala používať s mierou a iba tam, kde je to nevyhnutné. Voda odtekajúca z ciest obsahujúca posypové soli prestavuje riziko pre životné prostredie, ako pre pôdu tak aj pre podzemnú vodu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Východné Slovensko zasiahlo husté SNEŽENIE: 10 vecí, ktoré by mali byť vo vašom aute
Niektoré výskumy podľa ministerstva ukazujú, že problematickou zložkou chemických látok, používaných k zimnej údržbe ciest, je najmä chloridový ión. Časť chloridov býva zachytená v pôde a odbúrava sa zložitými procesmi. Pri nich vznikajú látky, ktoré tiež môžu pôsobiť negatívne na rastliny a živočíchy. Chloridy sú veľmi dobre rozpustné vo vode. Pri topení snehu, či už v priebehu zimy alebo potom na jar, sú odplavované z dosahu koreňov stromov, riziko je však v kontaminácii podzemných zdrojov pitnej vody.
Posypová soľ v Košiciach
V Košiciach sa nevyužíva iba posypová soľ. V zmesi je spolu s kameninovou drvou, ktorá je samozrejmosťou pri zabezpečení zjazdnosti ciest a chodníkov. Soľ obsahuje hrubé a jemné kryštály, jemné kryštály okamžite rozpustia ľad, tie hrubšie kryštály pôsobia dlhodobým rozmrazovacím efektom. Táto soľ je využívaná na rozmrazovanie snehu a ľadu na cestných komunikáciách. Jej účinnosť je do -7 °C.
(NM)
Odporúčané články
Ako píše DenníkN, VVS si uvedenými zdrojmi posilnila svoju finančnú stabilitu a zabezpečila zdroje pre rozvoj vodárenských aj non-core aktivít. Predmetné financovanie poskytne VVS najväčšia slovenská banka, Slovenská sporiteľňa, a.s. Tá sa tak stala hlavnou financujúcou bankou východoslovenských vodárov.
Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) Košice ako prvá na Slovensku zaviedla modernú a mimoriadne šetrnú metódu liečby myómov a adenomyózy pomocou rádiofrekvenčnej ablácie. Gynekologicko–pôrodnícke oddelenie sa vďaka tomu stalo prvým certifikovaným pracoviskom tohto typu nielen na Slovensku, ale aj v rámci krajín V4, a zároveň školiacim centrom pre ďalších odborníkov.
V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.
