ŽILINA: Univerzitný vedecký park a Výskumné centrum ŽU vznikajú podľa plánu
Žilina 28. septembra (TASR) – Budovanie dvoch najväčších projektov výskumno-vývojovej infraštruktúry v histórii Žilinskej univerzity (ŽU) – Univerzitného vedeckého parku (UVP) a Výskumného centra (VC) ŽU, ktoré spustili v júni 2014 a je financované z Operačného programu (OP) Výskum a vývoj, pokračuje podľa plánu. Ukončenie stavieb, vrátane kompletného technologického vybavenia laboratórií, je naplánované do konca júna 2015. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽU Katarína Géčová. Na výstavbu 15 špičkových laboratórií UVP ŽU vyčlenili z eurofondov 34,8 milióna eur, zo štátneho rozpočtu 4,1 milióna eur a 2,2 milióna eur si ŽU zabezpečí z vlastných zdrojov. UVP ŽU by malo vytvoriť 120-160 pracovných miest vrátane pozícií externých pracovníkov, doktorandov, postdoktorandov, ako aj špičkových výskumníkov zo zahraničia. Celková rozloha UVP ŽU bude takmer 5300 štvorcových metrov (m2). “Keďže výstavba priestorov tvorí iba približne 10 percent investície do celkovej infraštruktúry, oveľa náročnejšie je samotné obstaranie a inštalácia technológie pre aplikovaný výskum. V súčasnosti prebiehajú viaceré verejné obstarávania pre obstaranie špecifických technológií pre podporu výskumu v oblasti inteligentných systémov dopravy a výroby, materiálov a technológií a IKT. Vzhľadom na aktuálne platnú legislatívu, ide o veľmi náročný proces. Vyvíjame však maximálne úsilie, aby sme plnili stanovený harmonogram projektu,” skonštatoval riaditeľ UVP Michal Zábovský. Celkové náklady projektu VC ŽU dosiahnu 25,8 milióna eur. V budove centra s celkovou úžitkovou plochou viac ako 1500 m2 zriadia 17 špecializovaných laboratórií so zameraním napríklad na hodnotenie stavu dopravnej infraštruktúry, hodnotenie vlastností materiálov pre dopravné prostriedky a dopravnú cestu či laboratóriá zamerané na riadenie inteligentných budov. “Základnou aktivitou je výstavba výskumnej inteligentnej budovy VC ŽU, kde práce pokračujú podľa naplánovaného harmonogramu. Zároveň výskumníci pracujú na výskumných aktivitách, ktoré budú tvoriť základ výskumného centra. Prebiehajú verejné obstarávania na dodávku laboratórnych zariadení a techniky, ktoré budú tvoriť excelentnú výskumnú infraštruktúru centra. V spolupráci so zahraničnými partnermi realizujeme špičkový výskum v oblastiach hodnotenia dopravnej infraštruktúry, progresívnych materiálov, inteligentných budov a obnoviteľných zdrojov energií, čím je pripravovaná personálna infraštruktúra budovaného výskumného centra,” doplnil riaditeľ VC ŽU Branislav Hadzima. V oblasti vedy a výskumu sú podľa Géčovej zapojené pracoviská ŽU do riešenia takmer 200 vedeckých a výskumných projektov, finančne podporovaných z verejných zdrojov prostredníctvom celoštátnych grantových schém v objeme zhruba 2,5 milióna eur. “Kolektívy pracovníkov univerzity riešia zároveň 41 projektov podporovaných zo zahraničia, predovšetkým v rámci 7. rámcového programu Európskej únie (EÚ) a v súčasnosti sa aktívne podieľajú na príprave projektov programu EU HORIZON 2020. Výskumné aktivity na riešených projektoch úspešne dopĺňajú aktivity pre zabezpečenie špičkového technického vybavenia experimentálnych pracovísk a zvyšovania kvality ľudských zdrojov. Riešiteľské kolektívy univerzity veľmi úzko spolupracujú s partnermi z hospodárskej sféry v rámci aplikovaného výskumu a vývoja,” uzatvorila hovorkyňa ŽU. mj pop
Odporúčané články
Mesto Košice pripravuje pre obyvateľov mestskej časti Sídlisko KVP, ktorí si zakúpili parkovacie karty, formulár. Budú sa môcť rozhodnúť, či chcú posunúť začiatok platnosti parkovacej karty na 1. marec 2027, alebo chcú kartu zrušiť a vrátiť späť peniaze v plnej výške.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Doposiaľ len málo využívané verejné priestranstvo medzi Clementisovou ulicou a cestou I. triedy (I/19) na Herlianskej ulici na sídlisku Dargovských hrdinov sa od minulého týždňa začína meniť na modernú rekreačnú plochu, ktorá sa stane jednu z ozdôb tejto mestskej časti.