Naša hokejová reprezentácia počas majstrovstiev sveta hráčov do 18 rokov pobláznila Slovensko. Popradský štadión bol pri vystúpeniach našich mladíkov zakaždým vypredaný a tí ponúkli hokej, na aký je radosť pozerať sa. Registrovali ste, že v tíme trénera Norberta Javorčíka bol aj košický odchovanec Jakub Kövér? Sedemnásťročný rodák z nášho mesta však už dve sezóny pôsobí v českom Chomutove.

Osemnáste narodeniny dovŕši Jakub Kövér 23. júla. Postavou nenápadný mladík (174 centimetrov a 71 kilogramov) vyniká rýchlosťou a šikovnými rukami. Upozornil na seba aj na poslednom Memoriáli Ivana Hlinku (v kategórii do 18 rokov ho vnímajú ako Svetový pohár), keď dal v štyroch zápasoch dva góly a na ďalší prihral. To už mal za sebou prvú sezónu v Chomutove, kde hrával za dorast, ale chvíľu aj v juniorke.

Do akadémie odchádzal ako pätnásťročný

Ako a prečo sa vlastne dostal z Košíc do Chomutova? Ešte v sezóne 2014/2015 obliekal dres oceliarov. V 39 zápasoch nazbieral 38 kanadských bodov, keď dal 17 gólov a pripísal si 21 asistencií. „V Košiciach som hral hokej od prípravky, teda od piatich rokov až do pätnástich. Ako dorastenec som šiel do Chomutova a stal sa súčasťou tamojšej hokejovej akadémie. Tento klub má podmienky na hokej neporovnateľné s tými v HC Košice, aj ich prístup sa mi rátal. Chomutov si ma všimol na jednom turnaji v Česku. Potom kontaktovali môjho otca. Najskôr sme to neriešili s tým, že je to z Košíc ďaleko. Ale o pár mesiacov sa ozvali opäť, otec mal cestu do Česka, tak zašiel do Chomutova. Oslovili ho podmienky, komplex, ako to tam všetko funguje. A dnes už mám za sebou dve sezóny u pirátov. Bolo to skvelé rozhodnutie zmeniť dres,“ povedal nám Jakub Kövér.

Zaujímavé je, že u našich západných susedov už aj dorastenci majú kontrakty, ktoré sú spojené s benefitmi. Samozrejme, o detailoch zmluvy Jakub hovoriť nemôže, ale priznáva, že i mladí hokejisti sú motivovaní. „Výplatu nedostávame, ale berie sa to ako vreckové. Takže ak chcete zájsť na pizzu, na kofolu, kúpiť si rifle či tričko, máte na to. Dokonca je to aj viac. Samozrejme, každý hráč má svoj kontrakt, to, čo si s klubom dohodne. A to už závisí od výkonnosti.“

Chcú, aby sa i mladí hráči zapodievali len hokejom

Košičan si váži staroslivosť pirátov. Lebo v Chomutove majú aj dorastenci zabezpečenie na vynikajúcej úrovni. „To, čo profesionálne funguje v extraligovom tíme pirátov, sa prenáša v menšom aj do juniorky a dorastu. Chcú, aby sa i mladí hráči zapo­dievali len a len hokejom. V Košiciach nie je materiálne zabezpečenie na ani podobnej úrovni. Tu rodič musí financovať mladého hráča, inak sa to nedá. Dostával som v HC už používaný výstroj. Hokejky spájané po hráčoch z A-tímu. Teraz dostanem nové hokejky so zahnutím, aké potrebujem, a sú to hokejky najvyššieho radu. Počas dvoch rokov strávených v Chomutove som do výstroja, ale ani do hokeja, neinvestoval ani cent.“

Večer o deviatej sa musí hlásiť

Piráti Chomutov majú tak ako tucet ďalších českých klubov status hokejovej akadémie. A tá sa stará absolútne o všetko. Aj o ubytovanie, stravu, regeneráciu a dozor či zdravie u mladých hokejistov. V Česku sa kluby snažia získavať talenty do svojich akadémií už keď končia žiacku kategóriu. „Piráti vyhľadávajú šikovných hráčov aj z iných miest. V centre mesta má môj klub prenajatý celý blok. Všetci cezpoľní bývame v jednej bráne, kde je 16 bytov. Väčšinou v jednom byte sú dvaja hráči, od mladších dorastencov až po juniorku. Máme vychovávateľky, ktoré sa o nás starajú a dávajú na nás pozor. Je stanovený čas, dokedy sa musíme dostaviť do bytu, aby sme sa nikde netúlali. V izbách musí byť poriadok, ako neplnoletý sa musím hlásiť večer do deviatej. O desiatej je potom denne kontrola. Prvá vec, ktorú otec riešil bolo, či bude o mňa postarané, či budem pod dohľadom aj vo voľnom čase, nech nerobím blbosti. Keď som už šiel do Chomutova kvôli hokeju, tak nech sa mu venujem na sto percent.“

Má sen, zahrať si v českej extralige

V Chomutove je ešte pod zmluvou na ďalšie dva roky s opciou na ďalší rok. Má svoj sen, dostať sa v tomto klube aj do seniorského A-tímu a zahrať si tak v českej extralige. Piráti majú pravidelne v prvom mužstve legionárov zo Slovenska. V poslednej sezóne, v ktorej bol na lavičke tréner Vladimír Růžička, tam pôsobili brankár Ján Laco, obranca Ján Valach a útočník Dávid Skokan. „Ešte v minulej sezóne hral v Chomutove aj Adam Jánošík, ktorý tam prišiel z Košíc. Chlapcov zo Slovenska som stretával hlavne po tréningoch. Rád pokecal najmä s Dávidom Skokanom. Ale hráči z áčka majú svoj program, žijú si svojím rytmom. Verím len, že raz si ho tam vyskúšam. Je to na mne a mojich výkonoch.“

Slovák kapitánom dorastu

Jediný Slovák v doraste pirátov sa stal kapitánom dorasteneckého mužstva. Vnímal to ako veľkú poctu. „V tíme sú chlapci, ktorí v Chomutove vyrastali, tak to hrialo mať na drese céčko. Len ma mrzelo, že sme to nedotiahli do finále. V semifinále nás vyradila Plzeň, neskorší majster Česka,“ uviedol Košičan, ktorý si na pár zápasov odskočil z dorastu aj do chomutovskej juniorky. 

Gymnázium na Užhorodskej mu vychádza v ústrety

Jakub v Košiciach navštevuje Súkromné športové gymnázium na Užhorodskej. Teraz, po svetovom šampionáte, si to namieril medzi spolužiakov. „Mám individuálny študijný plán. Do školy chodím podľa toho, ako som doma v Košiciach. Som rád, že mi maximálne vychádzajú v ústrety. Aktuálne končím tretí ročník.“ Momentálne v našom meste len žije a študuje. No možno raz sa objaví aj v tíme oceliarov. „Iste, všetko sa môže stať. A ja si raz za Košice zahrám v seniorskom mužstve. Ale teraz som v Chomutove a tam chcem spraviť všetko pre to, aby som napredoval.“

Mohli pomýšľať na medailu

Slovenská osemnástka mierila na domácom svetovom šampionáte vysoko. A oprávnene. Lebo krok dokázala držať aj s poprednými celkami. Z jej herného prejavu sršalo sebavedomie aj energia. No vo štvrťfinále, v predposlednej minúte predĺženia, stopla slovenské túžby reprezentácia nakoniec bronzového Ruska. „Vedeli sme, že v tíme je kvalita na to, aby sme siahli na medailu. Dokonca sme mohli pomýšľať aj na zlato. Škoda, veľká škoda, že to takto skončilo. V predĺžení sa s Ruskom hralo hore-dole. Stačila jedna malá nepozornosť a bolo po všetkom.“

Proti Rusku ako trinásty útočník

V jednom ročníku sa zišlo viac talentu. Po rokoch mohlo Slovensko hokejovo pookriať. „Partia bola výborná, po hernej aj ľudskej stránke. Mali sme reálnu šancu získať medailu. Ale ja verím, že táto generácia ešte nepovedala posledné slovo,“ vraví Jakub, ktorý tak isto ako spoluhráči ťažko niesol vypadnutie s Ruskom. Práve v poslednom stretnutí bol v pozícii trinásteho útočníka, do hry, na rozdiel od predchádzajúcich súbojov s Fínskom, Kanadou, Lotyšskom a Švajčiarskom, nezasiahol. „Bolo to ťažké, nebyť na ľade, keď išlo o postup do semifinále. Ale treba rešpektovať rozhodnutie trénera. Na turnaj som šiel s tým, že mám v tíme istú pozíciu. Ak ste v tretej, štvrtej päťke, tak máte skôr defenzívne úlohy,“ dodal útočník, ktorý sa na MS do štatistík nezapísal.

—

V popradskom hľadisku so svojím fanklubom

Mladíci s dvojkrížom na hrudi pokropili živou vodou hokej u nás. A diváci v Poprade sa nechali úplne strhnúť. Atmosféra na zápasoch bola elektrizujúca. „Keď sme videli, ako ľudia s nami žijú, dávalo nám to energiu. Stretnutia s Fínskom aj Kanadou boli vypredané vopred, to sme pred šampionátom vedeli. Fanúšikom sa naše výkony páčili, a tak zaplnili hľadisko aj proti Švajčiarsku a Lotyšsku a, samozrejme, aj s Ruskom. Len škoda, že sme im nedopriali radosť z cenného kovu. Aj tak im však ďakujeme,“ hovorí Jakub Kövér, ktorý mal na popradských tribúnach svoj rodinný fanklub. „V hľadisku nechýbal otec, na poslednom stretnutí boli i starí rodičia či sesternica. Prišli aj kamaráti z Košíc. Moja priateľka z Chomutova má povinnosti v škole, takže tá prísť nemohla.“

Foto: tasr, archív jk