Rok 2024 je priestupným rokom. Viete, čo by sa stalo, ak by sme nepridali deň navyše?
V roku 2024 si môžeme všimnúť zaujímavosť v kalendári – február má 29 dní, čo naznačuje, že ide o priestupný rok. Tento jav, kedy má február o jeden deň navyše, má za cieľ kompenzovať rozdiel medzi solárnym a kalendárnym rokom.
Čo by sa stalo, ak by sme vo februári nepridali deň navyše?
Portál iMeteo.sk uvádza, že solárny rok, ktorý odzrkadľuje čas potrebný pre obežnú dráhu Zeme okolo Slnka, trvá približne 365,24 dňa, čo je o niečo viac, než počet dní v našom kalendári. Zavedenie priestupného roka nám pomáha udržať kalendár v súlade s ročnými obdobiami, čím zabraňujeme ich postupnému posunu v priebehu času. Keby sme tento dodatočný deň nepridávali, naše kalendárne roky by postupne zaostávali za astronómickým časom.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Košice by mohli už o dva roky vykurovať mesto geotermálnou energiou
Zaujímavosťou je, že koncept priestupného roka nebol vymyslený v dobe gregoriánskeho kalendára. Jeho pôvod siaha až do obdobia Juliánskeho kalendára, ktorý ustanovil Julius Caesar. ,,V minulosti bol február posledný mesiac roka, ktorého začiatok sa pôvodne oslavoval 1. marca. Napokon tomu zodpovedali aj názvy mesiacov, ktoré sa zachovali dodnes – september bol v skutočnosti siedmy, október ôsmy, november deviaty a december desiaty v roku,” objasňuje iMeteo.sk.
V nadchádzajúcich rokoch sa môžeme tešiť na ďalšie priestupné roky, ako sú 2028, 2032, 2036 a ďalšie, ktoré nám umožnia udržať náš kalendár v rovnováhe.
Zdroj: iMeteo.sk
Odporúčané články
Aj počas nadchádzajúceho týždňa dôjde v Košickom kraji k plánovaným odstávkam elektriny z dôvodu údržby a modernizácie distribučnej siete. Podľa informácií spoločnosti VSD budú zasiahnuté desiatky miest a obcí, pričom najrozsiahlejšie odstávky sa dotknú lokalít ako Podhoroď, Kecerovský Lipovec či viacerých častí Košíc.
V Košiciach sa čoraz častejšie objavuje pohánkovec. Je to invázna rastlina z východnej Ázie, vytvára husté porasty a potláča pôvodnú vegetáciu. Táto trojmetrová rastlina s červenými škvrnami na stonkách a srdcovitými listami sa rýchlo šíri a je náročné ju zastaviť. Slovenská inšpekcia životného prostredia zaraďuje pohánkovec na zoznam rastlín vzbudzujúcich obavy.
Tím vedcov z Katedry fyziky kondenzovaných látok Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach pod vedením doc. Adriany Zeleňákovej, DrSc., už vyše 20 rokov skúma nanočastice – častice mnohonásobne menšie ako ľudské bunky, ktoré fungujú ako drobné magnety. Aktuálne zaznamenali úspech v podobe publikovaného článku vo vedeckom časopise o viazaní RNA vírusov na magnetické nanočastice.
