Košičanka vraj pracovala v súkromnej ambulancii. Sama o tom nevie

Košičanka Eva Haščáková je dôchodkyňou už 20 rokov. Keď si bola vybavovať zvýšenie dôchodku, zistila, že vraj bola štyri mesiace zamestnaná u istej košickej lekárky. Sama tvrdí, že o tom vôbec nevie. Je rozhorčená, že niekto zneužil jej osobné údaje.

“V roku 2014 som bola v Sociálnej poisťovni, aby som si vybavila zvýšenie dôchodku. Tam mi povedali, že som bola v rokoch 2009 a 2010 trikrát zamestnaná na dohodu u pani doktorky Čulenovej. Dali mi aj nejaké výpisy, na ktorých to bolo uvedené. Bola som prekvapená a zhrozená. Na nič také si vôbec nepamätám,” povedala nám Eva Haščáková.

Podľa údajov v Sociálnej poisťovni mala dôchodkyňa od lekárky dostať za november 2009 odmenu 250 eur a za obdobie od septembra do konca novembra 2010 dvakrát po 300 a raz 200 eur za mesiac. “Spolu som mala dostať 1050 eur, ale nedostala som nič. Pani doktorku poznám len tak, že niekedy zastupovala môjho všeobecného lekára. Tak sa zrejme dostala aj k mojim osobným údajom,” myslí si dôchodkyňa.

Od daňovákov k inšpektorom práce

Keďže pani Haščákovú rozčúlilo, že niekto zneužil jej osobné údaje, rozhodla sa situáciu riešiť. Ako uviedla, vec nahlásila na Daňovom úrade, keďže podľa jej názoru súviselo fiktívne zamestnanie práve so znížením daňovej povinnosti. Daňováci to však postúpili Inšpektorátu bezpečnosti práce. Odtiaľ prišiel dôchodkyni list, v ktorom jej oznámili, že problém nespadá do ich kompetencie a odporučili jej obrátiť sa na súdy a poisťovne.

“Tak som podala podnet na políciu pre trestné činy zneužitia osobných údajov, podvod a falšovanie podpisu. Som presvedčená, že musela sfalšovať aj môj podpis na dohode a aj na príjmovom doklade, keď mi mali údajne vyplácať peniaze,” tvrdí E. Haščáková.

Polícia podnet zamietla

Z polície jej však prišlo oznámenie, že jej podanie zamietajú. V odôvodnení sa píše, že spomínaná lekárka pri výsluchu uviedla, že si na zamestnávanie pani Haščákovej nepamätá. Zamestnávala na dohodu vraj len jej sestru, ktorú pozná bližšie. Do úvahy v tomto prípade pripadá trestný čin porušovania cudzích práv. Ten však vyžaduje, aby bola zákonne doložená vážna ujma alebo majetková škoda poškodenej. Nič z toho polícia nezistila, keďže podľa Sociálnej poisťovne nemala situácia vplyv na dávky pre ich poistenkyňu.

Nespokojná dôchodkyňa podala sťažnosť na prokuratúru, ani tam však nepochodila. Prokurátorka sa stotožnila so závermi polície. Eva Haščáková sa skúšala spojiť aj s doktorkou Čulenovou. Tá sa jej však napriek odkazu, ktorý jej nechala, späť neozvala. “Neviem, čo tým falošným zamestnávaním chcela dosiahnuť. Len tak to však určite neurobila,” myslí si rozčúlená žena.

Doktorka sa rozpamätala, chcela údajne pomôcť

Na celú vec sme sa opýtali aj doktorky Anny Čulenovej.

“Je mi to veľmi nepríjemné. Na polícii som bola rozrušená kvôli viacerým veciam vrátane môjho zlého zdravotného stavu. Som totiž vážna onkologická pacientka. Až neskôr som si spomenula, ako to bolo. Je to už dávno, veď už štyri roky som na dôchodku. Pani Haščákovú som na príhovor jej sestry, s ktorou som sa poznala bližšie, zamestnala niekoľkokrát na dohodu. Išlo o to, aby som jej pomohla finančne. Dostala aj dohodnuté sumy, ale nepamätám si presne, koľko to bolo. Chcela som jej len pomôcť,” povedala nám lekárka.

Podľa jej slov niekedy dávala podpisovať prijímací doklad, inokedy nie. Kde sú doklady a zmluvy teraz, to nevie. “Účtovníctvo mi robila externá účtovníčka, papiere by mali byť u nej. Ale je to dávno, neviem, či ich ešte po takom čase musí archivovať. Neviem, o čo ide pani Haščákovej. Myslím si, že je to pomsta jej a jej sestry, s ktorou sme sa rozkmotrili. Chcú mi poškodiť,” tvrdí MUDr. Čulenová.

O čo mohlo lekárke ísť? Právnici hovoria o niekoľkých motívoch

V prípade Haščákovej je za predpokladu, že sa odohral tak, ako tvrdí, najdôležitejšia otázka motívu konania lekárky. Čo by mala z toho, že niekoho fiktívne zamestná na dohodu?

Právnici, ktorých sme oslovili, našli hneď niekoľko možných  motívov.

“Fingovanie pracovného pomeru zamestnávateľom má v prvom rade slúžiť na získanie majetkového prospechu pre zamestnávateľa za splnenia podmienok, ktoré za iných okolností preukázať nevie. Motívov môže byť mnoho – či už je to splnenie podmienok na získanie nejakých dotácií, alebo účasti na verejnom obstarávaní, či na čerpanie úveru, alebo splnenie podmienok na získanie úveru na meno poškodeného, avšak na účet zamestnávateľa. S najväčšou pravdepodobnosťou by sa mohol zamestnávateľ dopustiť naplnenia skutkovej podstaty niektorej z foriem trestného činu podvodu (úverový podvod, subvenčný podvod, podvod), alebo trestného činu machinácií priverejnom obstarávaní,” hovorí advokát Martin Friedrich.

Môže ísť o trestný čin krátenia dane

Podľa ďalšieho právnika, ktorý nechce byť menovaný, to vyzerá skôr na znižovanie vlastného daňového základu, ktorý má vplyv na výšku dane z príjmu a výšku odvodovej povinnosti v ďalšom kalendárnom roku. “Aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa síce viaže odvodová povinnosť, ale starobní dôchodcovia pri tom neplatia nemocenské poistenie. Ak je to tak, môže ísť o trestný čin krátenia dane a poistného,” myslí si právnik.

Obaja však radia poškodenej obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní a prípadne podávať sťažnosti na krajskú, alebo generálnu prokuratúru.

Zo Sociálnej poisťovne sme do uzávierky odpovede na naše otázky nedostali.

Foto: