Vyberte si rieku na splavovanie
Najväčším rizikom pri splavovaní je podcenenie sily vody, aktuálneho stavu rieky alebo precenenie vlastných schopností. Je preto potrebné vedieť, na akú rieku sa vybrať. Pri výbere vhodnej rieky pomôžu riečne kilometráže. Rieky sa označujú podľa obtiažnosti.
„Obtiažnosť riek je súhrn niekoľkých základných vlastností toku rieky. Spád, prietok, prehľadnosť, nebezpečné miesta… Má za cieľ pomôcť zorientovať sa vo veľkom množstve rozličných riek a každému tak umožniť zhodnotiť svoje možnosti na danom toku,“ vysvetľuje inštruktor vodnej turistiky Lukáš Koštenský. Klasifikácia U nás sa používa tzv. Alpská klasifi kácia. „Kľudné toky, vhodné aj pre úplných začiatočníkov, sa označujú stupňom ZW, respektíve ZWA – stojaté vody ako jazerá a priehrady, ZWB – slabo prúdiaca voda, ZWC – mierne prúdiaca voda. Takúto obtiažnosť má pri Košiciach rieka Hornád. Divoké rieky sa označujú šiestimi stupňami: WW I – ľahká, WW II – mierne ťažká, WW III – ťažká, WW IV – veľmi ťažká, WW V -mimoriadne ťažká a WW VI – na hranici zjazdnosti.“ Aby bolo delenie obtiažnosti presnejšie, používa sa znamienko „+“ pre určenie vyššej obtiažnosti a znamienko „-“ pre určenie o niečo nižšej obtiažnosti. „Kým na divoké rieky do obtiažnosti WW III sa môžu vydať na vhodných lodiach aj začiatočníci pod dohľadom skúsených vodákov, rieky vyššej obtiažnosti zvládnu len veľmi skúsení vodáci s pravidelným tréningom na vode.“ Nezjazdné miesta na riekach sa označujú X. Nebezpečenstvá
Obtiažnosť je veľmi závislá na konkrétnych podmienkach, najmä výške vodnej hladiny. „V kilometrážach sa preto často uvádza rozsah výšky hladiny na vodočte, pre ktorý táto obtiažnosť platí. V riečnych kilometrážach taktiež nájdete informácie o nebezpečných miestach – splavy, priehrady a iné prekážky, zaznačené mosty pre lepšiu orientáciu, nástupné a výstupné miesta a kempy.“ Aktuálny stav vodnej hladiny je možné preveriť na internete (www.shmu.sk alebo www.rieky. sk). Pri povodňovom stave hladiny je splavovanie nebezpečné. Niektoré úseky riek je zakázané splavovať (kvôli ochrane prírody, odberu pitnej vody,…), splavnosť si je preto potrebné vopred overiť. „Umelé prekážky v rieke, ako splavy, sú často nebezpečné. Je preto lepšie loď preniesť po brehu,“ dodáva Lukáš Koštenský.
Hlavnou úlohou zadáka je loď riadiť, háčikovi dáva povely
Písali sme už, akú výstroj je potrebné mať na vode. Našli ste si vhodnú rieku. Je čas ísť na vodu. Tu sú rady inštruktora Koštenského.
Ako do lode nastúpiť?
Loď by mala byť otočená špicou proti prúdu a prvý vždy nastupuje zadák. Na kanoe sa osoba sediaca vpredu nazýva háčik. Aby ste sa pri nastupovaní do lode neprevrátili, používa sa pádlo. To sa listom oprie o breh, žrď pádla križuje loď. Na kanoe je pádlo pred sedačkou, a teda pred nastupujúcim vodákom, na kajaku je za chrbtom. Jednou rukou sa drží pádlo spolu s loďou a druhou sa zaťažuje list pádla o breh. Postupne presúvame váhu na loď.
Vystúpenie z lode prebieha rovnako v opačnom poradí. Prvý vystupuje háčik, ako posledný zadák. Úlohou háčika je vyberať vhodnú trasu – hlásiť zadákovi kamene a prekážky v smere jazdy a možný spôsob ich obídenia a, samozrejme, pádlovať. Skúsenejší háčici dokážu pomôcť aj pri riadení lode (odtlačiť alebo pritiahnuť špicu lode). Hlavnou úlohou zadáka je loď riadiť, háčikovi dáva povely, ako napr. pádluj...
Pohyb lode
Základný pohybový záber na kanoe – Pádlo držíme jednou rukou cca. 15 cm nad listom, druhou za hrušku na konci žrde. Zadák si vyberá stranu, na ktorej pádluje, háčik pádluje na opačnej strane a musí sa prispôsobiť. Pohybový záber vedieme pred telom, natiahneme sa vpred, kde pádlo zasadíme čo najbližšie k lodi do vody. Na úrovni tela pádlo vyberieme a presunieme opäť vpred. Háčik a zadák by mali pádlovať rovnakým tempom a silou.
Riadenie kanoe – zadák loď riadi buď pritiahnutím zadnej špice alebo odtlačením zadnej špice, tzv kontra záberom. Háčik mu pri otáčaní lode môže pomôcť najmä odtlačením prednej špice, skúsenejší háčici aj pritiahnutím prednej špice (tzv. závesom).
Núdzové opustenie lode – prevrátenie – v prípade prevrátenia z otvorenej lode vypadnete skôr, ako si vôbec uvedomíte, že ste sa prevrátili. V prípade zatvorenej lode a najmä pri použití špricky je nutné strhnúť špricku (rukou za očko/ popruh alebo kolenami), pritiahnuť kolená k sebe a predkloniť sa. Následne z lode vypadnete.
PROGRAM
Košický vodácky maratón (KVM) je najstaršie sprievodné podujatie Medzinárodného maratónu mieru (MMM). Uskutoční sa v sobotu 3. októbra.
46. ročník KVM a plavba troch generácií (PTG) - 13. ročník Memoriál Emila Fehéra (MEF):
- 7:00 – 8:00 prezentácia účastníkov na lodenici TJ Lokomotíva pri Ťahanovskom moste naväzovanie lodí na vlek - 8:00 odchod autobusu do Malej Lodiny (presun účastníkov a lodí) - 9:45 nástup účastníkov, otvorenie 46. r. KVM a PTG a 13. r. MEF v Malej Lodine na lúke pred mostom pri rieke Hornád - 9:50 slávnostné otvorenie námestia vodáckeho maratónu v Malej Lodine - 10:00 slávnostný hromadný štart 46. ročníka KVM a PTG v kategóriách C2 mix, C2 muži, C2 veterán (v lodi osádka musí mať 80 rokov a viac), K1 ženy, K1 muži, K1 dorast + žiaci, Raft 2, Raft 6, Najmladší účastník a najstarší účastník KVM a PTG - 11:15 – 13:00 cieľ športovej časti KVM bude v Trebejove na rieke Hornád - 13:00 – 14:45 plavba po rieke Hornád do Ťahanoviec (turistická časť) + PTG - 15:00 slávnostné vyhodnotenie na lodenici TJ Lokomotíva Košice 18:00 slávnostné stretnutie - kultúrny program (hudba, výstavka propagačných materiálov, premietanie fi lmov) Miesto: MČ Staré mesto, vchod z ulice Strojárska (vchod do zasadačky oproti Penziónu Maratón)
„Počas 46 ročníkov trvania KVM sa podujatia zúčastnilo viac ako 14-tisíc nadšencov z ôsmich krajín,“ prezradil nám predseda organizačného výboru KVM Karol Vojtaník.
Foto: archív Splavujeme.sk
