Otvorená samospráva? Mesto a Transparency to vidia inak

Samospráva bude od neziskovej organizácie listom žiadať vysvetlenie, prečo v aktuálnom rebríčku transparentnosti stovky najväčších miest klesla na 36. miesto. Pri poslednom hodnotení v roku 2014 boli Košice na 19. mieste. 

Transparency mapuje obsah a množstvo poskytovaných informácií prostredníctvom mestských webových schránok a odpovedí miest na individuálne infožiadosti, ako aj kvalitu mechanizmov, ktoré znižujú priestor na korupciu. 

V aktuálnom rebríčku ani jeden bod Košice nezískali v oblasti grantovej politiky, lebo nezverejňujú rozhodnutia o pridelení dotácie rôznych subjektov z mestského rozpočtu. V oblasti prístupu k informáciám mesto zaznamenalo zhoršenie aj preto, že nezverejňuje program primátora Richarda Rašiho (Smer).

Pred verejnosťou zostávajú skryté aj aktuálne správy o zisteniach hlavného kontrolóra mesta. TIS Košiciam vytkla aj to, že rokovaní mestskej rady a komisií mestského zastupiteľstva sa občania nemôžu zúčastňovať automaticky, ale len vtedy, keď ich prítomnosť odsúhlasia členovia týchto orgánov.

Poslanci v mestských firmách  

Viacero nedostatkov našla neziskovka v oblasti obchodných spoločností mesta. Za optimálne nepovažuje to, že v ich orgánoch sedia aj mestskí poslanci, čo považuje za „politizáciu mestských podnikov“. 

Mesto Košice uviedlo, že o objektívnosti hodnotenia má vážne pochybnosti a bude chcieť od TIS detailne vedieť akú metodiku využíva a z akých zdrojov získava informácie. 

„Mesto dodržiava všetky zákonné ustanovenia vo zverejňovaní informácií, nerobí veci menej správne ako v minulosti, komunikuje s verejnosťou a aktívne denne ju informuje o svojich aktivitách a riešených problémoch,“ povedala hovorkyňa Košíc Linda Šnajdárová.

Nad rámec zákona   

Transparency na kritiku reagovalo vysvetlením, že meranie otvorenosti nezávisí len od dodržiavania zákona. „Sledovanie miery transparentnosti vo väčšine sledovaných ukazovateľov sa netýka toho, 
čo sú samosprávy povinné robiť v zmysle zákona, ale najmä toho, čo robia pre občanov nad rámec prikazovaného,“ hovorí Anna Dráľová z neziskovej organizácie.

Sociálne veci ako príklad 

Ako príklad toho, že hodnotenie je neobjektívne a poškodzujúce, uvádza mesto oblasť bytov a sociálnych zariadení. Pri viacerých jej indikátoroch nedostalo žiaden bod, hoci na mestskej webstránke má odkazy na stránky svojich poskytovateľov sociálnych služieb. Namieta tiež, že počet voľných miest v sociálnych zariadeniach nezverejňuje, lebo žiadne nemá. TIS pripustila, že pri vyhľadávaní informácií z tejto oblasti nemusela byť dôsledná. „Postup hodnotenia sociálnych vecí a bytovej politiky sme ochotní otázku po otázke vysvetliť pri ďalšej komunikácii,“ dodala Dráľová. 

Foto: veja