Prečo je argument o potrebe protiváhy v prezidentskom paláci z pohľadu ústavy nesprávny? (KOMENTÁR)
Najväčšou celospoločenskou témou týchto dní je otázka voľby prezidenta Slovenskej republiky. Voliči budú sledovať kampaň dvoch finalistov prezidentského súboja až do 3. apríla 2024, kedy sa minútu pred polnocou začne volebné moratórium.
V tábore jedného z kandidátov sa však presadzuje argumentácia, ktorá je z viacerých dôvodov založená na nesprávnom základe. Vraj je potrebná v prezidentskom paláci voči vláde protiváha.
Aké sú reakcie?
Na tieto tvrdenia reagovali viacerí podporovatelia Petra Pellegriniho. Poukazovali hlavne na ich nelogickosť v súvislosti s výmenou vládnej moci. Vyvstáva otázka, či by prezidentský kandidát Ivan Korčok reprezentoval protiváhu aj v prípade, že by sa k moci po nových voľbách dostali iné strany, napríklad z liberálneho spektra. Keďže ide o hypotetickú situáciu, je ťažké na ňu reagovať. Preto je potrebné sa zamerať na to, čo je dané. Tým sú určite zákony a v prvom rade ústava.
Čo hovorí ústava?
Z hľadiska slovenskej ústavy je to presne naopak. Šiesta hlava hovorí v článku 101 jasným jazykom: ,,Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.” Riadnym chodom ústavných orgánov sa myslí hlavne ich plynulé fungovanie, nevznikanie prieťahov v procese prijímania zákonov a možnosť okamžitého riešenia aktuálnych problémov. Protiváha z praktického hľadiska takémuto postupovaniu zabraňuje.
Brzdy a protiváhy
Spomínanie potreby protiváhy môže evokovať v politike často spomínaný pojem bŕzd a protiváh. Je pravdou, že tento pojem je súčasťou demokratických princípov. Protiváhy však neslúžia na preváženie jednej moci nad druhou. Má ísť skôr o vyrovnávanie mocenských zložiek, ktoré sa dopĺňajú a až v prípade potreby voči sebe zakročia. Vytvárajú rovnováhu, potrebnú pre efektívny chod štátu. Aj Ivan Korčok zvykne slovo rovnováha používať, okamžite ho ale dopĺňa protiváhou. Spolu s výrokmi o zakročení voči vláde a vyhraňovaním sa voči nej je zámer možného prezidenta jasný.
Cieľ
Čo je cieľom prezentovanej potreby protiváhy voči vláde? Ivan Korčok je dnes už oficiálnym kandidátom opozície, na tom nie je čo skrývať. S výnimkou Matovičovho hnutia podporili jeho kandidatúru všetky opozičné strany. A už aj s ním v súčasnosti rokuje o podpore.
V prípade zvolenia sa dá očakávať, že Ivan Korčok bude záujmy opozície hájiť. Na tom by nebolo nič zlé, ak by tento zámer dopredu verejnosti adresoval. Dnes pritom prezentuje možné dohody s vládou, aj keď vie, že to tak nebude.
Martin Šoman
Autor je študentom magisterského stupňa Katedry politológie FF UPJŠ v Košiciach. Bakalársky stupeň absolvoval s vyznamenaním a taktiež je držiteľom ocenenia rektora UPJŠ. Vo svojej vedeckej činnosti sa venuje najmä politickým ideológiám.