Vyšiel monumentálny Lexikón Košičanov – Zdroj inšpirácie i lokálpatriotizmu

Béla Gerster bol projektant a staviteľ Panamského i Korintského prieplavu. Okrem iného vytýčil aj trasu železnice spájajúcej Atény s Larissou, viedol stavbu Košicko-turnianskej železnice. Svetoznámy maliar Gyula Benczúr, profesor Mníchovskej akadémie, riaditeľ Majstrovskej umeleckej školy v Budapešti, bol doživotným členom uhorského parlamentu. Do tejto funkcie ho vymenoval kráľ.

Herečka a operetná speváčka Irén Biller nakrúcala filmy v Hollywoode. Cigánsky primáš Feri Horváth hral s kapelou v Londýne, Paríži, Berlíne, Stockholme. V Budapešti získal titul Kráľ primášov…

Všetky tieto osobnosti spája naše mesto. V Košiciach sa narodili, pôsobili, alebo prežili aspoň časť života. Zanechali tu stopu, ktorú by sme mali s úctou, pokorou a s úprimnou hrdosťou opatrovať.

GENIUS LOCI

Pred dvomi týždňami prezentovali v Historickej radnici jedinečnú publikáciu – prvý diel Lexikónu Košičanov. Na takmer 500 stranách veľkého formátu monumentálne dielo prináša obrovské množstvo nových poznatkov o takmer 2000 košických osobnostiach, ktoré spoluvytvárali genius loci nášho mesta v rokoch 1848 až 1938.

Významní priemyselníci, stavitelia, politici, cirkevní hodnostári, šľachtici, právnici, lekári, vedci, pedagógovia, obchodníci, výtvarníci, muzikanti, herci, novinári, športovci, ale aj „čierne ovce“, stovky starých košických rodín, ktoré sa v lexikóne ocitli, budovali imidž Košíc, tvorili ich dejiny.

„Vďaka nim sa z periférneho, vojenského mestečka stalo v priebehu necelých sto rokov európske mesto, hospodárske, obchodné, politické a kultúrne centrum Horného Uhorska a neskôr aj Československa minimálne na takej úrovni ako Bratislava,“ konštatuje spoluautor publikácie, riaditeľ Štátnej vedeckej knižnice Ján Gašpar.

Terén

Monumentálny Lexikón nadväzuje na Slovník košických osobností 1848 – 1918 autorky Márie Mihókovej. Vyšiel v roku 1995 v náklade 300 kusov, neskôr v reedícii vydali rovnaký počet výtlačkov. Za celým nákladom sa len tak zaprášilo…

„Úspech Slovníka i spoločenská objednávka nás priviedli k rozhodnutiu doplniť obsah publikácie o nové poznatky a údaje, upraviť nepresnosti, posunúť časovú hranicu o nasledujúcich dvadsať rokov, teda o obdobie prvej Československej republiky,“ spomína spoluautorka, excelentná bibliografka Štátnej vedeckej knižnice Eleonóra Blašková.
Spolu s Jánom Gašparom pracovali na zhromažďovaní materiálov trinásť rokov. Dielo sa však nerodilo spoza stola…

„Chodili sme po archívoch, rímskokatolíckych, evanjelických, protestantských, židovských matrikách a cintorínoch doma i v zahraničí, vyhľadávali sme príbuzných a pozostalých slávnych Košičanov, s ktorými sme sa osobne stretávali, študovali sme dobovú tlač, staršie i novšie bibliografie, overovali sme každý údaj. Slovenskí historici totiž Košiciam ako ‘maďarskému mestu’ nikdy nevenovali veľkú pozornosť. A platilo to aj naopak – maďarskí historiografi sa Košicami ako slovenským mestom príliš nezaoberali,“ vysvetľuje J. Gašpar.

Vášeň

Lexikón je výsledkom dlhodobej systematickej výskumnej, bádateľskej, excerpčnej, bibliografickej ale aj zberateľskej práce. Bez vášne a extrémneho nasadenia oboch autorov by však nikdy neuzrel svetlo sveta.

V kancelárii Jána Gašpara sú stohy slovníkov, encyklopédií, monografií, historických štúdií, ale aj vzácnych albumov fotografií generácií starých košických rodín.

V jednom z nich sú precízne nalepené zožltnuté snímky obchodníka s koloniálnym tovarom Lajosa Boncharda a jeho príbuzných. Obchod, ktorý sídlil v Kátayho dome (na dnešnej Hlavnej ulici č. 36), založil jeho otec Ferenc už v roku v roku 1815.

Ďalší vzácny album patril rodine Binderovcov. Samuel bol majiteľom jednej z najstarších predajní v meste, ktorú na rohu dnešnej Hlavnej a Alžbetinej (v súčasnosti sídlo banky) ešte v roku 1763 založil Ján Koppy. V roku 1871 otvoril Samuel Binder v tých istých priestoroch prvé lahôdky v meste. Košičania ich poznali pod názvom U modrej gule. Vydržali až do znárodnenia…

„V sedemdesiatych rokoch som navštevoval starých Košičanov. Zbieral som od nich informácie a keďže v tom čase nejestvovali diktafóny, poznámky som si zapisoval do týchto zošitov,“ s úsmevom spomína vášnivý zberateľ starých pohľadníc a tlačí. Podobne to bolo s fotografiami.

„Keby som tieto albumy nezískal, zrejme by skončili v smetí. Aj vďaka tomu sa nám podarilo ilustrovať lexikón portrétmi slávnych Košičanov, ktoré nikdy neboli publikované. Takže čitateľ ponúkame nielen penzum informácií, ale aj podobizne ľudí, ktorí pre toto mesto niečo urobili.“

Mozaika

Prvý diel Lexikónu Košičanov od písmena A po I obsahuje 1895 personálnych hesiel. Obaja autori intenzívne pracujú aj na ďalších dvoch dieloch, ktoré by mali skompletizovať galériu významných košických osobností. Predpokladajú že druhý diel by mohol vyjsť v priebehu štyroch – piatich rokov. Kompletný Lexikón by mal priblížiť život okolo 6000 významných Košičanov.

„Máme už hotové J, sumarizujeme K, ktoré bude obsahovať zrejme aj 700 hesiel, priebežne dopĺňame a rozširujeme aj ďalšie,“ hovorí Eleonóra Blašková.

Ako bibliografka pracuje v Štátnej vedeckej knižnici tridsať rokov. Je zostavovateľkou rešerší a viacerých druhov registrov, publikuje v slovenských a maďarských zborníkoch, je členkou Spolku slovenských knihovníkov, Dejepisného spolku v Košiciach, Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti.

„Profesia bibliografa si vyžaduje nesmiernu trpezlivosť, vďaka ktorej postupne vzniká mozaika a až po dlhom čase konečný obraz. Taký je príbeh našej publikácie,“ usmieva sa sympatická žena.

„Košice boli úžasné mesto s mimoriadne pestrou komunitou, ktorá na Slovensku nemá obdobu. Zaslúžia si našu pozornosť…“

„Len dúfam, že sa nikomu nič nestane. Jeden bez druhého by sme sa nezaobišli,“ dodáva J. Gašpar.

Foto Jozef Jarošík