Klasická kniha má stále svoje čaro
Nemilovať knihu znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť znamená stávať sa hlupákom, povedal Jan Amos Komenský. Aj preto sa snažíme deťom už od útleho detstva ukázať tajomný svet ukrytý na stránkach kníh.
NA KRÍDLACH FANTÁZIE
Iveta Olejárová, ktorá pracuje tri a pol roka na oddelení literatúry pre deti v Panta Rhei – košickom Paláci kníh, odmieta názor, že dnešná mládež len pozerá do počítačov či mobilov. Denne vidí v kníhkupectve veľa detí, ktoré si kúpia novú knižku alebo si hodiny čítajú v predajni a na druhý deň prídu späť.
„Čítajú aj teraz, sú však aj také, ktoré čítať nikdy nebudú,“ hovorí.
Odborníčka na detskú literatúru verí, že knihy stále pôjdu na dračku. “Dieťa si nimi rozvíja fantáziu, učí sa komunikovať, rozmýšľať. Klasická kniha má stále svoje čaro, čítačky ju nikdy nenahradia. Keď človek dokáže knihu držať v rukách, listovať v nej, cítiť jej vôňu, je to nezabudnuteľný a nenahraditeľný zážitok.“
OD KNIHY K POČÍTAČU
Existujú ale aj tituly, ktoré nezlepšujú predstavivosť detí. Kniha Minecraft, veľmi obľúbená hlavne medzi chlapcami, ponúka návod, ako strategicky zvládnuť počítačovú hru. „Jej hlavným účelom nie je čítať, ale sedieť za počítačom. Rodičia by mali pri tomto type kníh ustriehnuť, aby sa dieťa nevymklo úplne z reality a chodilo, napríklad, aj von s kamarátmi“.
Súčasné knihy majú často nádherné ilustrácie, no niekedy na úkor obsahu. I. Olejárovej sa zdá, že predtým bolo v knihách viac textu než obrázkov, a tak mali deti viac priestoru na predstavivosť: “Niektoré mamičky sa vracajú k čiernobielym obrázkom alebo starším ilustráciám ako napríklad od Ladu, ktorý má jednoduché kresby. Keď kúpia šesťročnému dieťaťu knihu, robia to preto, aby čítalo, nie, aby si pozeralo obrázky.“
KDE BOLO, TAM BOLO…
Mnohým z nás rodičia večer čítali rozprávky. Menili hlas, pauzami vytvárali napätie a príbehy sme si živo predstavovali. Majú rodičia na to čas aj v dnešnom uponáhľanom svete?
„Ale áno. Aj dnes prišla mamička a kúpila knižku Kremienok a Chocholúšik. Povedala, že si nevie predstaviť, že by deťom nečítala pred spaním, lebo ona na tom vyrastala.“
Podľa skúsenosti I. Olejárovej deti na klasické slovenské rozprávky nezanevreli. Rodičia stále kupujú Dobšinského rozprávky, O psíčkovi a mačičke, Čin Čin či Môj macík. Medzi obľúbenými zostáva Malý princ, Anna zo Zeleného domu či príbehy od Roalda Dahla.
Preferovanými autormi sú Klára Futová, kniha Mimi a Líza od Kataríny Kerekešovej, Kataríny Molákovej a Alexandry Salomela, letia knižky Petry Nagyovej-Džerengovej aj Veronika Roth.
Foto: Ivan Fleischer
Odporúčané články
Mestská časť Košice-Staré Mesto oficiálne vyhlásila 5. ročník výtvarnej súťaže Cena Vojtecha Löfflera, ktorá sa tradične teší veľkej obľube medzi amatérskymi výtvarníkmi všetkých vekových skupín.
Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej predstavilo projekt novej hudobnej úpravy slovenskej štátnej hymny, ktorá vznikla pod taktovkou známeho skladateľa, dirigenta a basgitaristu Oskara Rózsu. Hoci sa podstata hymny nemenila, upravený aranžmán a nová nahrávka budú stáť celkovo 46 500 eur.