Máme poklad, ktorý nám závidí celý svet

Košický zlatý poklad je pýchou histórie i súčasnosti nášho mesta. Nenápadná medená schránka, pripomínajúca bochník chleba, v sebe po stáročia schovávala 2920 zlatých mincí, tri vzácne medaily a 2,14 metra dlhú renesančnú reťaz. Pred 80 rokmi, 24. augusta 1935, ho našli robotníci pri stavebných prácach na Hlavnej 68 pod podlahou pivnice.

Rúškom tajomstva je stále zahalený pôvodný majiteľ pokladu. Bádatelia majú rôzne teórie, ktoré predstavia aj na blížiacej sa vedeckej konferencii v Košiciach.

„Spolu s Východoslovenským múzeom a Slovenskou numizmatickou spoločnosťou pri SAV sme zorganizovali konferenciu odborníkov, ktorí sa zaoberajú jednak historickým obdobím pokladu a potom i obdobím jeho nájdenia a na to viazanými udalosťami,“ povedala predsedníčka Košického občianskeho združenia Ildikó Palenčárová.

Dodala, že každý má na človeka, ktorý poklad vlastnil a schoval, rozdielny názor. Výsledky svojich bádaní predstavia v polovici septembra hostia z Maďarska, Česka i zo Slovenska.

Vynovená expozícia

Účastníci konferencie využijú aj možnosť prezerať si poklad digitálne, ľubovoľná minca sa dá dotykovo zväčšiť. Historická budova Východoslovenského múzea prešla nedávno päťročnou rekonštrukciou a od septembra 2013 ponúka verejnosti modernú komornú expozíciu v tme, s nasvietením exponátov.

„Návštevnosť od zrekonštruovania múzea vzrástla. Na novú inštaláciu sú veľmi pozitívne reakcie, svedčí o tom aj množstvo zápisov v knihe návštevníkov z rôznych krajín,“ konštatoval riaditeľ múzea Robert Pollák.

Putovanie

Kým budovu múzea rekonštruovali, Košický zlatý poklad cestoval. Takmer pol roka ho návštevníci obdivovali na Bratislavskom hrade, neskôr v budove bývalého Federálneho zhromaždenia v Prahe. Putoval aj do Národného múzea v Budapešti. Na kráľovskom zámku Wawel v Krakove si získal titul najnavštevovanejšej slovenskej výstavy v Poľsku. Za necelé tri mesiace si ho prišlo pozrieť takmer 14-tisíc návštevníkov.

Naposledy bol vystavený v Ostravskom múzeu. Odtiaľ ho pod prísnym bezpečnostným dohľadom previezli do trezoru Národnej banky v Košiciach. Z banky sa v roku 2013 definitívne sťahoval domov – do podzemnej trezorovej miestnosti, ktorú dobudovali v roku 1969 za milión Kčs.

Majiteľ bol boháč

Cena pokladu bola v čase nálezu vyčíslená len na základe obsahu zlata, a nie skutočnej trhovej hodnoty mincí a medailí. Napriek tomu išlo o pomerne vysokú sumu – viac ako 294-tisíc Kč.

Podľa prepočtov zárobkov bežných ľudí v Uhorsku mal poklad vo svojom čase nepredstaviteľnú hodnotu. V 17. storoči murársky tovariš, aby zarobil na košický poklad, by musel pracovať približne 81 rokov. Tesársky tovariš ešte o 50 rokov viac.

Priemerný robotník, ako napríklad nálezca pokladu, by v čase nálezu podľa vtedajšej priemernej mzdy musel na košický poklad robiť takmer 30 rokov.

Nález unikátnych platidiel 

Nález obsahuje zlaté mince z rôznych oblastí a období. Otázkou pri výskume pokladu bolo, či ide o jedinečnú numizmatickú zbierku, alebo bežné platobné mince v Uhorsku.

Podľa najnovších výskumov sa predpokladá, že podobné zoskupenie rôznych typov mincí nepatrilo k zberateľsky atraktívnym nominálom, ale k bežným obehovým platidlám. Používali sa v Európe vo vyšších zámožných vrstvách novovekej spoločnosti. Už v čase objavenia pokladu však bolo isté, že ide o nález unikátnych a vzácnych platidiel.

(PP)

Foto: Iveta Vaculová