Košické školy sa do programu Erasmus zapájajú najmenej

Na väčšie zapojenie sa košických stredných škôl do európskych programov na podporu vzdelávania a odbornej prípravy vyzvala na dnešnej konferencii k 30. výročiu programu Erasmus+ slovenská europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD). Cieľom podujatia bolo prezentovať skúsenosti študentov v rámci tohto populárneho výmenného programu.

„Som členkou výboru pre kultúru a vzdelávanie v Európskom parlamente a sledujem už druhé funkčné obdobie, ako sa zapájajú mladí ľudia do rôznych programov, ktoré Európska únia alebo Európsky parlament vyhlasuje. Zo štatistiky musím smutne povedať, že práve košické školy ako keby javili menej záujem ako školy z iných okresov na východnom Slovensku. Dokonca niektoré košické gymnáziá ani netušia, že program Erasmus je aj pre stredné školy,” uviedla Smolková pre TASR.

Európska poslankyňa zorganizovala podujatie v priestoroch Strednej odbornej školy (SOŠ) Ostrovského za účasti žiakov a pedagógov rôznych stredných škôl. Slovensko je zapojené do programu Erasmus 20 rokov, počas ktorých sa na ňom zúčastnilo zhruba 108.000 Slovákov vrátane 34.000 vysokoškolákov. „Potešujúce je, že tieto počty z roka na rok rastú, čiže tento program sa dostáva do povedomia a má pozitívne ohlasy. Nie je len o vzdelávaní, ale aj o nadväzovaní nových priateľstiev a získavaní nových skúseností, a práve mladí ľudia, ktorí absolvovali tieto programy sa potom lepšie uplatnia v praxi,” konštatovala Smolková.

Ako informoval riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Róbert Hajšel, najpopulárnejšou krajinou, kam Slováci v rámci programu chodia, je Španielsko, nasleduje Poľsko a Turecko. Naopak, na Slovensko prichádzajú najviac Česi, Nemci a Španieli. Najväčší záujem zo slovenských škôl je z Univerzity Komenského a Ekonomickej univerzity v Bratislave, nasleduje Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.

„Už teraz sa dá predpovedať, že v programovacom období od roku 2014 do roku 2020 sa zúčastní na programe Erasmus+ zo Slovenska okolo 80.000 študentov vysokých a stredných škôl, pedagógov i ďalších pracovníkov,” uviedol Hajšel. Zahraničné vzdelávacie pobyty podľa štatistík pomáhajú účastníkom ľahšie získať pracovné miesto na trhu práce. „Zároveň im to zvyšuje sebavedomie, jazykovú vybavenosť a množstvo kontaktov, na ktoré sa môžu v prípade potreby obrátiť. O to viac sú aj úspešnejší napríklad pri podnikaní v súkromnom sektore,” dodal Hajšel.

Vedúci odboru školstva na Úrade Košického samosprávneho kraja (KSK) Štefan Kandráč vyzdvihol význam inšpirácie a prenosu modelov a prvkov vzdelávania úspešne fungujúcich v zahraničí do domácich podmienok. Samosprávny kraj ako zriaďovateľ ponúka stredným školám spoluprácu a konzultácie už v procese prípravy projektov. Naopak, zo strany škôl by kraj chcel získať informácie o nadobudnutých poznatkoch v rámci ich implementácie. „Samozrejme, spoločne by sme hľadali spôsoby, ako ich ako čo najviac uviesť do života pri vzdelávaní v našich školách,” povedal.

(TASR)