Pavel Titl: Je toho viac, čo mi tam chýba
Magistrát už oboznámil Košičanov s hlavnými zmenami parkovacieho nariadenia, ktoré chystá na decembrové zastupiteľstvo. Včera sme priniesli názory aktivistov a poslancov na pripravované zmeny, dnes prinášame pohľad dopravného experta Pavla Titla.
Magistrát avizoval napríklad možnosť získania rezidentských kariet pre nájomníkov, zníženie ceny prvej rezidentskej karty na 20 eur, alebo možnosť parkovania návštevníkov na rezidentských miestach počas dňa.
Rovnaké otázky ako aktivistom a poslancom sme položili aj P. Titlovi. Zaujímalo nás, či si myslí, že pripravované zmeny sú dostatočnou reakciou mesta na výhrady zo strany verejnosti, čo mu v doterajších zmenách chýba a či je šťastným riešením, že primátor Raši nepodporí ani vytvorenie spoločného podniku mesta a firmy EEI.
Chaos a vážne chyby
„Nedá sa jednoznačne povedať, či navrhované zmeny sú dostatočné. Hlavným dôvodom je, že VZN bolo pripravené na nereálnych a asi neexistujúcich dopravno-inžinierskych podkladoch, najmä čo sa týka stanovenia počtu rezidentských státí v jednotlivých zónach. To vygenerovalo po spustení predaja rezidentských kariet značné problémy. Mesto si malo najprv spracovať reálne podklady a začať s preznačovaním existujúcich parkovacích státí už v roku 2015 s dostatočným predstihom.
Foto: Veronika Janušková
Odporúčané články
Košickí hasiči v stredu zasahovali pri dopravnej nehode na Prešovskej ceste, pri ktorej bolo účastné aj vozidlo prevážajúce škôlkarské deti. Podľa informácií Hasičského a záchranného zboru sa pri incidente zranili štyri deti a jedna dospelá osoba.
Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci, vláda v stredu 3. decembra schválila. Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré tento návrh pripravilo, uvádza, že cieľom návrhu nariadenia je nielen ustanoviť sumy adresnej energopomoci, ale upraviť všetky potrebné aspekty pre jej úspešné poskytovanie.
Fluktuácia zamestnancov na Slovensku dosahuje v súčasnosti rekordné hodnoty, pričom priemerná ročná miera odchodov sa pohybuje medzi 14 až 16 %, zatiaľ čo za zdravú sa považuje 5 až 7 %. Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) za týmto trendom stojí kombinácia rýchlejšieho životného tempa, vyšších očakávaní od práce a lepšej dostupnosti pracovných príležitostí.
