Daňový úrad cestuje po Košiciach
Historická budova železničného riaditeľstva, hneď za sídlom Košického samosprávneho kraja, sa čoskoro stane “domácou” adresou troch košických daňových úradov. Už v nej prebieha rekonštrukcia.
Národnú kultúrnu pamiatku postavili v Uhorsku
Budova niekdajšieho železničného riaditeľstva na Železničnej ulici číslo 1 je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok. Postavili ju špeciálne pre potreby železničiarov ešte v časoch Rakúsko-Uhorska.
Podľa dostupných informácií bola jej výstavba iniciovaná vedením Košicko-Bohumínskej železnice v roku 1908. Železničiari potrebovali niekam umiestniť prevádzkovú správu. Po zriadení osobitného riaditeľstva pre rakúsku časť v Těšíne sa rozhodovalo medzi Spišskou Novou Vsou a Košicami. Keď v Košiciach zbúrali kasárne Františka Jozefa, mesto ponúklo železnici uvoľnený pozemok a bolo rozhodnuté.
Stavbu na objednávku Košicko-Bohumínskej železnice navrhol budapeštiansky architekt Jozef Hubert. Stavala ju firma domáceho podnikateľa Jána Kozáka. Pozemné práce začali v roku 1913, o dva roky neskôr hotovú budovu odovzdali do užívania. Do histórie sa zapísala aj na jar v roku 1945, keď práve v nej bolo sídlo prvej československej vlády na oslobodenom území republiky.
Foto: archív F. Mádaya, Štefan Čaplovič, pz, Veronika Janušková
Odporúčané články
Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) a Kancelária vodárenského ombudsmana (KVO) dňa 10.11.2025 uzavreli memorandum o spolupráci pri projekte odkupu obecnej vodárenskej infraštruktúry a zavedenia Obecného vodárenského štandardu. Projekt reaguje na dlhodobú požiadavku samospráv, aby sa konečne nastavil jednotný štandard v správe vody na východnom Slovensku.
V Košiciach sa v ako prvom slovenskom meste uskutočnil prieskum duševného zdravia v základných školách (ZŠ). Ako mesto informovalo, jeho výsledky sú priaznivé, väčšina žiakov sa v škole cíti príjemne, bezpečne a má pozitívne vzťahy so spolužiakmi aj učiteľmi.
Fluktuácia zamestnancov na Slovensku dosahuje v súčasnosti rekordné hodnoty, pričom priemerná ročná miera odchodov sa pohybuje medzi 14 až 16 %, zatiaľ čo za zdravú sa považuje 5 až 7 %. Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) za týmto trendom stojí kombinácia rýchlejšieho životného tempa, vyšších očakávaní od práce a lepšej dostupnosti pracovných príležitostí.
