Tretia kniha Michaely Elly Hajdukovej vás prenesie do predvojnových Košíc i Nemecka

Druhá svetová vojna kypela inšpiratívnymi príbehmi. Dokazuje to i Michaela Ella Hajduková vo svojej tretej knihe Zákon krvi.

Autorka siahla po námete z predvojnových Košíc. Lásku medzi Židom a Nemkou dotiahla do prekvapivých súvislostí. Až tak, že sa dá hovoriť o jej zatiaľ najlepšom počine.

Dobrý nápad sa rodí ťažko

Naštudovanie témy a písanie trvalo asi rok. „Príbeh sa začína v roku 1980 v Mníchove a až potom prechádza do predvojnových Košíc. Tak som najskôr napísala začiatok, potom som študovala materiály o starých Košiciach a písala ďalej.“

Ella priznáva, že dobrý nápad sa rodí ťažko. „Roky som túžila napísať príbeh z druhej svetovej vojny, ale nemala som originálny námet. Rozhodla som sa, že niekoho z príbehu ´ubytujem´ v obľúbenom krásnom dome na Štúrovej ulici. V Dóme svätej Alžbety sa prvýkrát stretnú dvaja ľudia a zrodí sa láska. Úlohu hlavnej postavy, ktorá príbeh rozpráva, sa stala Nemka. Išlo o pohnuté časy. Zamilovala sa do Žida. Keď som hľadala knihy o tomto období, natrafila som na tzv. panskú rasu. A téma bola na svete.“

Fikcia i realita

V knihe došlo k spojeniu fikcie a historických faktov. „Príbeh Elizy a Daniela je fikciou, historicky skutočný je Lebensborn. Išlo o organizáciu, zaoberajúcu sa riadeným plodením detí čistokrvnej rasy a únosmi detí, ktoré vykazujú árijské znaky a sú vhodné na germanizáciu, zo zahraničia. V príbehu sa podstatná časť deja odohráva v jednom takom domove v dedinke Steinhöring, ktorý naozaj existoval. Vďaka postave Elizy, ktorá tam pracovala ako sestrička, si čitateľ vie dobre prestaviť ako fungovala organizácia i domov.“

Niektoré pasáže boli veľmi náročné na písanie. „Poznám súčasné Košice, ale, pochopiteľne, nie tie predvojnové. Cítila som väčšiu zodpovednosť napísať to tak, aby sa čitateľ naozaj cítil ako v starých Košiciach. Dookola som to čítala, pridávala detaily a rozmýšľala, či som vystihla atmosféru starého mesta.“

Desivá predstava

Ťažká je pasáž z koncentračného tábora. „Bolo dosť desivé predstaviť si, že som v takom tábore počas vojny. A keďže príbeh rozpráva Eliza, musela som pozerať na plynutie deja z druhej strany. Okrem toho sa v tej časti udeje veľmi dôležité stretnutie. To som niekoľkokrát prepísala, kým som dosiahla všetky tie emócie, ktoré z neho mali ísť.“ Odozvy na knihu sú väčšinou veľmi pozitívne. „Viacerí čitatelia sa priznali, že si pri knihe aj poplakali. To si veľmi cením, lebo poplakať si pri skutočnom príbehu je jednoduchšie ako pri vymyslenom.“

Historické námety sú náročnejšie na písanie než vymyslené. „Pri historickej téme sa autor musí držať doby, do ktorej príbeh zasadil a to hlavne v detailoch. Ak sa navyše do reálnej doby vloží fiktívny príbeh, človek musí vykresliť tie postavy ako ľudí z minulosti. Čitatelia sú múdri, sčítaní a bola by veľká škoda, keby museli zavrhnúť knihu len preto, že autor napíše, že jazdila električka v dobe, kedy o nej ešte nechyrovali

Kto je  Michaela Ella Hajduková

Narodila 5. augusta 1984 v Gelnici. Momentálne žije v Košiciach, kde začala po skončení vysokej školy (Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity) pracovať v novinách Košický večer. Vydala romány Všetky moje tváre (2012, Ikar) a Tajomstvo tvojho rodu (2013, Artis Omnis). Zákon krvi je jej treťou knihou.

Marek Danko
Foto: Shutterstock a mh