Aj Košičania mali svoju „kofolu“

Administratívna budova pivovaru tesne pred zbúraním.

Začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia sa vo farmaceutickom podniku Galena Opava, počas výskumu na využitie nadbytočného kofeínu tvoreného pri pražení kávy, namiešal za pomoci prírodných prísad, cukru a karamelu sladkokyslý tmavý sirup „Kofo“. V roku 1962 tak bol uvedený na trh prvý nápoj kolového typu v tuzemsku – kofola.

Za niekoľko rokov sa stala kofola v Československu nesmierne vyhľadávaným artiklom. Úspech zožala nielen preto, že obdobné produkty zo západu neboli dostupné, ale aj vďaka neprebernému počtu pivovarov a sódovkární, ktoré neváhali plniť tento nápoj na báze sirupu „Kofo“ vo vlastných kapacitách. Ochranné známky či azda výrobné tajomstvo sa vtedy vôbec neriešili.

Úspech na východe

Na východe Slovenska a, samozrejme, aj v jeho metropole sa tešila snáď najväčšej obľube kofola z košického pivovaru, ktorý stál (mimo starej a novej sladovne) na rozhraní ulíc Floriánska, Žriedlová a Husárska. Plnila sa zväčša do sklenených pivových fliaš dnes už nepoužívaného tvaru s obsahom 0,5 litra alebo sa čapovala.

Podľa údajov sa na etiketách z prvej polovice deväťdesiatych  rokov nenachádzali priame údaje o zložení. Kupujúci si vystačili s informáciami o 30 dňovej minimálnej trvanlivosti, ďalej o obsahu kofeínu, CO2 v množstve min. 3,0 g/l a skutočnosti, že bola pripravená podľa ČSN 56 7879.

Vžitý názov

Košičania mali pre podnik, aj napriek rôznym zmenám názvu pivovaru, vžité pomenovanie Cassovar (určite i vďaka rovnomennému názvu piva). Ešte pred približne dvadsiatimi rokmi, na mieste dnešnej administratívnej budovy na Žriedlovej ulici vedľa väzenského múra, fungoval krátku dobu „pľac“ s výčapom piva a kofoly. Podobný sortiment mala aj zaniknutá krčma „U Floriána“ na Floriánskej ulici.

Pivovar samotný a rovnako aj jeho výrobky sú definitívne minulosťou. Spomienky tak predstavujú len etikety a rôzne ďalšie materiály s tematikou výrobkov pivovaru založeného v roku 1857 a zaniknutého krátko po konkurze vyhlásenom v roku 1999.

: PETER BOMBALA

Foto: Peter Bombala