Karikatúra Hitlera na košickom javisku

Doma u Hitlerovcov: Historky z kuchyne je titul hry Arnošta Goldflama, ktorú zajtra uvedú v premiére na Malej scéne Štátneho divadla Košice. O netradičnom stvárnení vodcu, ktorý zavliekol svet do ničivej vojny, sme sa zhovárali s českou režisérkou Hanou Mikoláškovou. 

S Arnoštom Goldflamom ako s pedagógom ste sa stretli počas štúdia na brnenskej JAMU. Aký je jeho pohľad do Hitlerovej kuchyne?

Arnošt Goldflam zistil, že zúčtovať s hrôzami druhej svetovej vojny sa dá rôzne a jedným zo spôsobov je zosmiešnenie ľudí, ktorí všetko to, čo sa dialo spôsobili. Jeho humor je dosť čierny, je veľmi ostrý. Má to jednoduchý dôvod. Musí nám byť všetkým jasné, že dnes sa už síce môžeme niektorým veciam a domysleným absurditám zasmiať, ale všetko, čo sa v tej dobe dialo, bolo nepredstaviteľne tragické. S touto dvojitou tvárou celá tá hra pracuje.

A pre mňa je najbližším žánrom, v ktorom sa to dá spracovať, kabaret. V tom môžete použiť všetky možné divadelné žánre, ktoré sa môžu na jednom javisku stretnúť, môžete používať strihy z prostredia do prostredia, z emócie do emócie. Môžete urobiť scénku hudobnú, alebo čisto komickú s vážnym podtónom. Formu kabaretu trochu predznamenáva aj samotný autor v tom, ako je celý text napísaný.

Text je aktualizovaný pre Košice. Môžete prezradiť ako?

Dostali sme povolenie doplniť ho o piesne, ktoré budú naživo spievať a hrať herci. Do textu pribudla na objednávku košického divadla jedna scénka. Pôvodný text pozostáva z niekoľkých jednoaktoviek – hneď prvá sa volá Ako sa Hitler a  Stalin stretnú náhodou v Brne na stanici. Práve táto scénka je prepísaná do prostredia košickej železničnej stanice a  do iného kontextu. A pribudla ďalšia scénka, ktorá sa odohráva na košickej stanici o niekoľko rokov neskôr. Eva Braunová a Hitler spolu s Goebbelsovcami idú na výlet do Tatier a na stanici stretávajú celú delegáciu slovenského štátu na čele s Jozefom Tisom.

Tí čo poznajú českú verziu, budú mať možnosť porovnávať, ale bude to pre nich nová hra. Pretože aj ja sama som to poznala v češtine a už len preklad do slovenčiny, prenesenie všetkého do iného štátu, do iného kontextu, do iných historických súvislostí, vyvoláva úplne iné napätie medzi tým, čo sa v texte vlastne rozoberá.

Pozerať sa na udalosti druhej svetovej vojny cez kabaret nie je tradičné…

Hra síce rieši postavu Hitlera, o ktorom toho bolo popísaného a nafilmovaného veľmi veľa, ale úplne z iného zorného uhla. Je to mystifikácia, je to fikcia, ktorá možno Hitlera ukazuje v pozícii obyčajného človeka, v pozícii zábavného chlapíka, ktorý by mohol namiesto knihy Môj boj, napísať knihu Môj vtip a ktorý by možno vôbec neuviedol svet do druhej svetovej vojny, keby sa dostal na akadémiu do Viedne a stal sa maliarom. Možno za tým všetkým boli len jedny nevydarené prijímačky…

:SVJATOSLAV DOHOVIČ