Florbal patrí Košičanom

V poslednom období sa florbal stal obľúbeným kolektívnym halovým športom, ktorý medzi mládežou zaznamenáva veľký boom. Florbaloví športovci tak rozvíjajú nielen svoju zručnosť, ale aj rýchlosť a tímovú spoluprácu. O tomto mladom, ale zároveň veľmi populárnom športe sme sa porozprávali s jedným z najdlhšie hrajúcich florbalových hráčov v Košiciach, Ladislavom Kováčom.

Popularita florbalu v poslednej dobe rýchlo stúpa. Aké boli vaše začiatky a prečo ste sa rozhodli práve pre tento šport?

Florbal som si nevybral ja, ale skôr on mňa. Keď som mal približne 15 rokov, chodil som na strednú školu a kamarát ma oslovil, že či si nechcem ísť zahrať hokej v hale. Najprv som myslel, že ide o pozemný hokej. Predstavoval som si, že budeme hrať s hokejkami, čo vyzerajú ako dáždniky. Nelákalo ma to, ale keď som fl orbal vyskúšal, veľmi som si ho obľúbil. Teraz môžem povedať, že v Košiciach momentálne patrím k fl orbalistom, ktorí hrajú najdlhšie a stále ma to drží.

V súčasnosti ste aj hrajúcim trénerom. Ako sa to dá zvládnuť, keďže musíte podať dobrý výkon a zároveň aj usmerňovať hráčov?

Keď som s fl orbalom začínal mali sme bežne hrajúceho trénera. Nikdy som sa však nezamýšľal nad tým, že akú má on pozíciu a čo všetko to obnáša, až pokým som sa ním sám nestal. Je to naozaj náročné. Musíte sa neustále sústrediť na hru, podávať čo najlepší výkon, pri striedaní sa poriadne vydýchať a zároveň povzbudiť svoj tím. Povedať im, čo bolo zlé, kde pochybili a doslova ich ,,hecnúť“, aby ďalšie striedanie bolo lepšie. Vedenie nášho klubu Žltý Sneh, kde som už štyri roky, sa rozhodlo, že byť hráčom a zároveň trénerom je pre náš tím dobrou voľbou. Samozrejme, počítajú s tým, že mám svoj vek a veľa sezón už neodohrám. Potom budem len tréner, ale taký je život športovca. (smiech).

Je na vás ako trénerovi a zároveň hráčovi veľká zodpovednosť za víťazstvá a prehry v zápasoch? Ako to vníma vaše mužstvo?

Nikdy som ako tréner nepocítil od hráčov v mojom mužstve, že by mi po prehratom zápase dali najavo, že ja som ten, ktorý mohol niečo urobiť lepšie, prípadne, že som dal zlé rozhodnutie. Sám však cítim za svoj tím zodpovednosť. Hráči odo mňa očakávajú, že ak som na lavičke, tak zápas ako tréner ovplyvním. Hlavne vtedy, ak nám to nejde tak, ako si to predstavujeme. Musím byť v pozore a vycítiť, čo robíme zle a následne rozhodnúť o ďalšom postupe. Ak na nejakom zápase nie som, tak mi chlapci často hovoria, že som im tam chýbal. To sú presne tie slová, ktoré ma potešia a uistia, že to má zmysel.

Dá sa skĺbiť práca s profesionálnym športovaním?

Myslím si, že ja osobne som tým príkladom. Práca s fl orbalom sa dá skĺbiť aj na tej najvyššej úrovni. Je potrebné tomu obetovať veľa, ale všetko sa vráti, keď moje mužstvo vyhrá nejaký turnaj či ligu. Preto si myslím, že fl orbal môže hrať každý, či už je alebo nie je zamestnaný. Dnes mnoho fl orbalistov začína s týmto športom v neskoršom veku. No máloktorý sa vie vo vyššom veku presadiť. Samozrejme, že sú výnimky, ale sú to skôr hokejisti, hokejbalisti, ktorí majú už isté športové návyky. Dnes sú mužstvá na oveľa vyššej úrovni. Do A-mužstva sa väčšinou dostávajú fl orbalisti z mládežníckych kategórií. Každý šport je však pre človeka prospešný. Dôležité je začať.

Trénujete a hráte vo florbalovom klube Žltý Sneh, ktorý funguje od roku 2011. Momentálne je tretím najúspešnejším klubom v Košiciach. Aké ste doposiaľ zaznamenali najväčšie úspechy?

Najväčším úspechom v jeho päťročnej existencii je určite práve skončená sezóna, kde sme ako nováčikovia v prvej slovenskej lige vyhrali základnú časť a následne aj play off . Postúpili sme tak do slovenskej extraligy. Získali sme mnohé medailové umiestnenia aj v nižších turnajoch, ale postup do extraligy je pre nás zatiaľ najväčším úspechom. Som na našich chlapcov hrdý.

Váš klub sa volá Žltý Sneh, je to dosť zaujímavý názov. Čo vás viedlo k tomuto pomenovaniu?

(smiech). Áno, je zaujímavý. Z rozprávania viem, že prvotná myšlienka prišla z piesne od slovenskej kapely Horkýže Slíže. Jeden zo zakladateľov klubu to navrhol zo srandy a chlapci to ihneď začali skandovať. Zapáčilo sa im to natoľko, že sme sa ofi ciálne stali Žltým Snehom. Po našom postupe do extraligy sme na sociálnych sieťach našli rôzne kritiky na náš názov. Dočítali sme sa, že klub s takýmto pomenovaním by nemal hrať najvyššiu súťaž. Myslím si však, že to boli len neprajníci. Dôležitá je predsa hra a nie meno nášho klubu.

Na uliciach je bežné vidieť chlapcov s florbalkami. Je tento šport v Košiciach viac obľúbený ako napríklad v Bratislave?

Keď som s florbalom začínal, tak Bratislava mala päť mužstiev v extralige. Teraz má len dve a Košice majú až tri mužské tímy. Je to len dôkazom toho, že veľa chlapcov chce hrať fl orbal. Tento šport patrí jednoducho Košičanom. Keď som ja so svojou kariérou začínal v roku 2004, tak si mnoho ľudí myslelo, že na ramene nosím pušku. (smiech) Dnes sa už nad tým skoro nikto nepozastaví.

Foto: archív LK