Z niekdajšej pýchy Košíc strašidelný zámok
Vyzerá to tak, že legendárne kino Družba sa rekonštrukcie tak skoro nedočká. Mesto Košice po vypovedaní nájomnej zmluvy českému podnikateľovi Tomášovi Vimmerovi stále netuší, ako využiť chátrajúci objekt. Stihlo však už naliať do záchranných prác minimálne tritisíc eur. Priestory budovy opustila už aj pobočka Slovenskej sporiteľne.
Prvé košické panoramatické kino a niekdajšia pýcha Československa sľúbil rekonštruovať ešte v októbri 2014 mladý český podnikateľ Tomáš Vimmer. Priestory, ktoré dostal do nájmu bez verejnej súťaže, sľuboval premeniť na kultúrny multiplex Grand Stage Palace. Veľké plány s kinosálou, v ktorej mali byť filmové predstavenia, koncerty i konferencie, však ľahli popolom. Začali sa iba vypratávacie práce, po ktorých sa rekonštrukcia zastavila a mesto zmluvu vypovedalo.
Rozišli sa v zlom
Nárok vypovedať zmluvu (nájom 12-tisíc eur na rok) dal Vimmer mestu nesplnením časového harmonogramu rekonštrukcie, ktorý ospravedlňoval zlým stavom objektu. Podnikateľovi sa nepáčilo, že do objektu, od ktorého malo kľúče aj mesto, údajne chodili neoprávnené osoby a mizli z nej veci, napríklad zbíjačka či elektrocentrála. Mestu zasa chýbali dôkazy, ktoré by preukázali, že mladý český podnikateľ je schopný projekt päťmiliónovej rekonštrukcie zrealizovať. „Nemôžeme si dovoliť ďalej hazardovať s majetkom mesta a musíme hľadať ďalšieho investora,“ povedal po vypovedaní zmluvy vedúci komunikačného referátu mesta Košice Jozef Marko.
[ad][/ad]Mesto podalo žalobu
Faktom je, že nájomca našiel v objekte pri svojej náhodnej návšteve cudzích ľudí ako aj to, že ani pri našich opakovaných otázkach neodpovedal, z čoho bude projekt financovať. Uviedol len, že pôjde o startupové financovanie. Oslovili sme ho aj teraz a napriek tomu, že prisľúbil odpoveď, neozval sa.
Po búrlivom rozchode sľubovali obidve strany dohru na súde. Vimmer si chcel nárokovať zmarenú investíciu do vypratávacích prác vo výške približne 110-tisíc eur, mesto požadovalo nevyplatené nájomné zhruba dvetisíc eur. „V súdnom konaní si mesto uplatňuje od bývalého nájomcu zaplatenie dlžného nájomného. Zo strany bývalého nájomcu mesto neeviduje žiaden súdny spor,“ priblížila aktuálnu situáciu hovorkyňa mesta Košice Linda Šnajdárová.
Nový nájomca v nedohľadne
Faktom je, že od vypovedania zmluvy prešlo skoro deväť mesiacov a s budovou legendárneho kina sa stále nič nerobí. Opustila ju dokonca už aj pobočka Slovenskej sporiteľne. „Stále zvažujeme a hľadáme pre budovu vhodné využitie. Keď bude známe, vypíšeme verejnú obchodnú súťaž,“ informovala L. Šnajdárová.
Do chátrajúcej budovy však už stihli naliať minimálne tritisíc eur na nevyhnutné odstraňovanie porúch a havárií. Hovorkyňa priznala, že investície tohto druhu plánujú aj v budúcnosti. Na opakovanú otázku, či mesto zvažuje do budúcnosti možnosť prenajať kino formou bezodplatného, alebo symbolického nájmu ako je to v prípade Kina Úsmev, hovorkyňa do uzávierky neodpovedala.
Žiadna stavba nie je večná. Tak ako dnes neuvidíme v plnej kráse napríklad antické Koloseum, je dosť možné, že o pár rokov naši potomkovia neuvidia ani na svoju dobu výnimočnú architektúru kina Družba.
Základom každej demokratickej rozvinutej krajiny je pritom snaha o zachovanie kultúrneho dedičstva. A nielen toho antického či stredovekého, ale čoraz viac aj industriálneho a moderného. V krajinách na západ od nás je preto štandardom, že štát či samospráva podporuje ľudí, ktorí sú ochotní opustené priestory používať, starať sa o ne a uchovávať ich. Pretože to, čo leží ladom, časom padne…
V západnom svete v nevyužívaných priestoroch nájdeme rôzne komunitné, sociálne či kultúrne centrá. V Prahe je príkladom nevyužívaná pľúcna klinika, kde je sociálne a kultúrne centrum Klinika, v Hamburgu je zasa bývalé divadlo Rote Flora. Viete o niečom podobnom v Košiciach?
(SUL)
Kino Úsmev zachránilo nadšenie a vytrvalosť dvoch mladých ľudí
Idea vlastného kamenného kina zišla na um Lukášovi už pred viac ako desiatimi rokmi, keď mu spolu s ďalšími filmovými fanúšikmi vypovedala nájomnú zmluvu rehoľa Dominikánov z priestorov niekdajšieho kina Dukla, kde prevádzkovali filmový klub Cinefil. Myšlienka v jeho hlave vírila roky, no keď ho začala opúšťať nádej, stretol na hudobnom festivale POKE Barboru Tóthovú. „Barbora do toho priniesla nový vietor. Vravela, že to je super nápad, poďme to naštartovať. Myslím, že bez tohoto impulzu by sme to nezrealizovali,“ spomína.
Dohodli si stretnutie na majetkovom oddelení mestského magistrátu, vybavili 10-dňový prenájom a skúsili premietať na malých domácich premietačkách. Kľúčové pre dlhodobé fungovanie bolo, aby kino prešlo digitalizáciou. K investícii za státisíce eur nevyhnutne patril aj dlhodobý prenájom. Dohodli si preto stretnutie s viceprimátorkou Renátou Lenártovou. Tú projekt oslovil a návrh na prenájom neskôr predložila poslancom mestského zastupiteľstva. „Následne sme oslovili všetkých poslancov a predstavili im náš projekt. Prešlo to jednohlasne,“ vraví Tóthová.
Nasledovalo zháňanie sponzorov, písanie žiadostí o granty a vybavovanie pôžičiek. Podarilo sa im splniť cieľ 20-tisíc návštevníkov v priebehu prvého roka a počet divákov neustále rastie. Navyše, ročne ušetria mestu na energiách 20-tisíc eur…
Otázka budúcnosti 500-miestneho kina Družba, ako ho poznáme z minulosti, je ale podľa nich zložitejšia, pretože súčasný trh viac preferuje kiná s väčším počtom menších kinosál. „Bol by som rád, keby sa architektúra Družby zachovala, pretože je to jedinečné legendárne kino. Viem si však predstaviť, že by v ňom ale mohla byť aj pekná tržnica,“ zamyslel sa Berberich.
Jana Hrabčáková
Matej Šulc
