Urbár chce zachrániť Sninské rybníky
Lesopoľnohospodárska urbárska spoločnosť (LPUS) zaslala mestu Snina návrh, ktorý by mohol predstavovať riešenie pre dlhodobo zanedbanú oblasť Sninských rybníkov. „Sninské rybníky majú pre Sninčanov veľký význam. Je to srdcová záležitosť nás všetkých,“ hovorí predseda Urbáru Ladislav Kovaľ.
LPUS tvrdí, že má záujem o udržateľný rozvoj rybníkov, no za súčasných podmienok a správy zo strany mesta Snina nie je možné docieliť zlepšenie situácie. Posledné roky ukazujú, že mesto Snina vôbec nezvláda prevádzku Sninských rybníkov ani súvisiacej infraštruktúry. Nielenže nezlepšilo kvalitu vody a hygienu, ale práve naopak – svojou neschopnosťou nechalo rybníky chátrať. Ako uvádza Ladislav Kovaľ: “Rybníky boli postavené v šesťdesiatych rokoch a kedysi boli veľmi navštevované. Dnes sú už tretí rok nefunkčné. Mesto ich stále prevádzkuje, ale tvrdí, že za to môže Urbár, čo nie je pravda.“.
Galéria
Súdne rozhodnutie Okresného súdu Košice I z roku 2018 pritom potvrdilo, že nájomná zmluva medzi mestom Snina a LPUS bola neplatná, pretože nebola schválená všetkými vlastníkmi pozemkov, čo je zákonnou podmienkou pre platnosť takejto zmluvy. Podľa JUDr. Pavla Vargaeštoka, právneho zástupcu LPUS je teraz potrebné predchádzať ďalším komplikáciám a dohodnúť sa mimosúdne: “Rozsudok je jasný – zmluva bola neplatná od samého začiatku, a preto je pre mesto Snina povinnosťou riešiť túto situáciu tak, aby sa predišlo ďalším ekonomickým a právnym komplikáciám.“
Urbár sa dlhodobo snaží o mimosúdnu dohodu s mestom Snina. Napriek snahám však zatiaľ mesto odmietlo všetky ponúknuté riešenia a dohoda nebola možná. Teraz má mesto Snina poslednú príležitosť zachovať sa správne. Urbár je ochotný investovať do Sninských rybníkov a vyhlásiť verejnú súťaž na výber najvhodnejšieho prevádzkovateľa, ktorý sa o rybníky dokáže dôstojne a profesionálne postarať, alebo vytvoriť s mestom Snina spoločný podnik, aby sme tak zabezpečili rozvoj tejto rekreačnej oblasti. “Našou prioritou nie je predlžovať právne konflikty. Chceme dohodu, aby sa rybníky opäť stali miestom pre verejnosť. Sme pripravení investovať do potrebných úprav, ak mesto pristúpi na spoluprácu,” dodáva Vargaeštok.
Urbár neprestáva veriť, že existuje riešenie, ktoré bude prospievať celej komunite, nie však za súčasného manažovania zo strany mesta Snina.
Galéria
(TS)
Odporúčané články
Financovanie vodárenských spoločností a veľkých infraštruktúrnych projektov prostredníctvom dlhopisov je vo svete absolútne štandardné. Rovnako investovanie spoločností podnikajúcich v sieťových odvetviach do tzv. neregulovaných oblastí, zameraných na inovácie a rozvoj technológií. Zhodli sa na tom domáci i zahraniční odborníci na medzinárodnej odbornej konferencii televízie TA3 o vodárenstve. Ani v zahraničí sa však vodárenstvo nevyhne politizácii.
Zvýšenie cien vodného a stočného o 25-30% navrhuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Neplnenie záväzkov zo strany štátu a súčasný spôsob regulácie považuje za najväčšie prekážky rozvoja vodárenstva. Odborníci mu v týchto bodoch dávajú za pravdu.
Lesopoľnohospodárska urbárska spoločnosť (LPUS) zaslala mestu Snina návrh, ktorý by mohol predstavovať riešenie pre dlhodobo zanedbanú oblasť Sninských rybníkov. „Sninské rybníky majú pre Sninčanov veľký význam. Je to srdcová záležitosť nás všetkých,“ hovorí predseda Urbáru Ladislav Kovaľ.
