K zastaveniu chaosu vo vodárenstve štát musí plniť svoje sľuby

,,Víziu vodárenstva by som zadefinoval do troch základných bodov. Prihlásenie sa štátu k investíciám do novej vodárenskej infraštruktúry. Predvídateľná a racionálna regulácia zo strany úradu. Tretím predpokladom sú predstavitelia verejnej moci, ktorí nielen hovoria čo vedia, ale aj vedia, čo hovoria. Všetky ďalšie témy, o ktorých hovoríme, ako je financovanie zo strany bánk, financovanie cez dlhopisy, efektívne manažovanie ľudských zdrojov, vzdelávanie, to je už nadstavba nad troma piliermi, ktoré musia byť splnené, aby vodárenská infraštruktúra mohla fungovať,“ pomenoval jednoznačne hlavné súčasné problémy vodárenstva Daniel Kratky, člen predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. a člen správnej rady Klubu akcionárov VVS.

Podobný názor majú odborníci z praxe, i akademickej oblasti. Poukázali na konkrétne fakty a situácie, ktoré podľa nich vyvolávajú v regulácii vo vodárenstve chaos. Spravodlivú a transparentnú reguláciu, ktorá bude reálne zohľadňovať náklady na budovanie infraštruktúry pritom všetci považujú nutnú
podmienku, pre to, aby mohutné investície tak potrebné vo vodárenstve mohli byť financovateľné z bánk, či akýchkoľvek iných externých zdrojov.

,,Pri tak nastavenom systéme, aký máme, vodárenská spoločnosť nevytvorí zdroje na to, aby vedela budovať bez výrazného zaťaženia svojho rozpočtu kanalizáciu, ktorá je záväzkom nielen voči občanom, ale aj voči EÚ. Teda tu je jednoznačne zadefinované, že v tejto oblasti sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti a štát má prostredníctvom svojich finančných mechanizmov vytvoriť predpoklady preto, aby sa existujúca infraštruktúra rozširovala a rozvíjala“ potvrdil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy, dlhodobé neplnenie záväzkov štátu i skutočnosť, že budovanie novej infraštruktúry nebolo a nie je poslaním vodárenských spoločností.

,,Chaos je v tom, že miešame ekonomické, politické a populistické faktory do vody, do vodného hospodárstva a v podstate momentálne neexistuje ekonomický vzorec, ktorý by bol nejaký taký, ako v energetike a v ostatných priemysloch. Nie je to typický priemysel, je to priemysel, ktorý je regulovaný a ten základ, od ktorého sa to odvíja, je právo na vodu. Čiže ako náhle povieme právo na vodu, myslíme tým vodu zadarmo.“ popísal súčasnú situáciu prof. Štefan Stanko, prorektor, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

,,Dva roky platila jedna regulácia veľkého vodárenstva, kde povolené straty vody boli na úrovni 25 %. Od 1. 1. 25 budú povolené straty 15 %. Každá firma, ktorá dostane nejaké pravidlá, by mala vedieť, ako podľa nich hrať Z môjho pohľadu je dôležité zastabilizovať reguláciu, mať férovú, transparentnú a predvídateľnú reguláciu. Keď nemáme férovú, transparentnú a stabilnú predvídateľnú reguláciu, nikdy nedostaneme ani dobré investície, ani banky nám nebudú chcieť požičať“ popísal konkrétne situáciu z praxe Ivan Hlavenka, z medzinárodnej poradenskej spoločnosti  Pricewaterhouse Coopers v Bratislave.

Potrebu spravodlivej regulácie potvrdila a aj vedúca zastúpenia Európskej investičnej banky na Slovensku Zuzana Kaparová, ktorá zároveň vysvetlila, že právo na vodu neznamená, že voda má byť zadarmo.  

,,Máme veľa projektov v Taliansku, Španielsku, Portugalsku, na juhu Európy, kde sa voda stáva kritickou témou. Je pravda, že v Európe je voda považovaná za právo, ale na druhej strane sú to služby a tie musia byť férovo nacenené“ povedala.

,,Korektne stanovená cena, to je najzákladnejšia vec, aby bol dlhodobo udržateľný biznis s vodou.

Už v tej diskusii predtým, ktorú páni korektne spomenuli, tá cena, ako bola stanovená, nepokrývala všetko, čo mala. Z dôvodu, že je to infraštruktúra, tak keď máte nízku cenu, viete to nejakú dobu ťahať, možno aj pomerne dlhú dobu, zaplatíte len údržbu a opravy a nemusíte kapexovať. A to vás dobehne po nejakom čase.

To znamená, že banky sú a budú pripravené, ak budú sedieť čísla a ak bude korektne stanovené, aká bude cena za vodné stočné, nejaký jasný mechanizmus, ktorý pokryje skutočne všetky náklady a capexové potreby. Keď toto bude splnené, tak samozrejme, že banky, alebo aj hocijaký investor cez dlhopisy, bude veľmi rád financovať a už to robíme, lebo toto už funguje v iných regulovaných odvetviach, ktoré má pod palcom ÚRSO, typická je energetika. Tam takýto mechanizmus funguje, neviem presne koľko rokov, ale už pomerne dlho. Takže to riešenie tu je, všetci ho poznajú, len ho treba korektne implementovať.“ potvrdil dôležitosť korektne nastavenej regulácie Roman Švanda, riaditeľ odboru Financovania veľkých firemných klientov, Slovenská sporiteľňa, a.s.

,,Kľúčom je jednoducho zdrojovanie investícií zo strany štátu, teda investície do infraštruktúry zo strany štátu. Všetky tie ďalšie témy, o ktorých hovoríme, financovanie cudzími zdrojmi, bankovými úvermi, dlhopismi a tak ďalej, to len potvrdzuje to, že vodárenské spoločnosti sú klasické súkromné akciové spoločnosti, ktoré sa musia správať trhovo, ktoré musia dosahovať obvyklé ekonomické ukazovatele, aby boli financované cudzími zdrojmi. Banku ani investora do dlhopisu nezaujíma, že vodárenské spoločnosti robia službu vo verejnom záujme a že plnia nejaké sociálne úlohy. Jednoducho banka ani žiadny investor nebudú tento sektor financovať, pokiaľ nebudú vytvorené regulačné rámce na to, aby vodárenské spoločnosti fungovali ako štandardné podnikateľské subjekty, kde jedným z imanentných znakov podnikania je aj dosahovanie ziskov,“ uzavrel Daniel Kratky.

Vystúpenie odborníkov bolo súčasťou medzinárodnej ODBORNEJ konferencie televízie TA3 KAM KRÁČAŠ SLOVENSKÉ VODÁRENSTVO.

Klub akcionárov VVS bol jedným z hlavných partnerov konferencie.