Gagarin v Košiciach

Nedávno ubehlo 55 rokov, keď ľudstvo urobilo riadne veľký krok až za obzory. A bol to krok doslova do vzduchu. Dňa 12. apríla 1961 sa totiž prvý človek vzniesol do vesmíru. Ba čo viac, v pohode pristál, a tak mnohým ukázal, že sa netreba lietania báť ani v extrémnych výškach.

Tak sa z Jurija Gagarina, ktorý obletel našu planétu, stal najobletovanejší človek planéty. A každý by ho rád pozval k sebe. No prvá krajina, ktorú hrdina Sovietskeho zväzu navštívil už 16 dní po svojom kozmickom dobrodružstve, bolo Československo. Cítil sa u nás tak dobre, že povedal: „Cítim väčšie vzrušenie, ako pri lete do vesmíru. Ešte nikdy som nebol v zahraničí.“ A hoci Jurij Gagarin mnohé krajiny nikdy nenavštívil, v Československu bol napokon až dvakrát.

Návšteva VSŽ a hutníckeho učilišťa

Jeho druhá cesta sa už nezaobišla bez návštevy Košíc. A tak 11. júla 1966 človek, ktorý bol ako prvý vo vesmíre, pristál na letisku v Košiciach. Kyticami kvetov ho na pristávacej ploche privítali čelní predstavitelia Krajského výboru Komunistickej strany češkoslovenska a pionieri.

Gagarin ako vyučený zlievač navštívil aj Východoslovenské železiarne. Zobrali ho aj do hutníckeho učilišťa, ktoré vtedy ešte sídlilo vo vstupnom areáli VSŽ. Tam sa zapísal aj do kroniky. Vtedy netušil, že do jeho nečakane skorej smrti zostáva už len 250 dní.

Zvečnený do bronzu

A nemohol vedieť ani to, že sa do Šace vráti. V podobe monumentu – sochy od Juraja Bartusza. Tento sochár, podobne ako mnohí, bol vtedy nadšený dobývaním kozmu, a túto tému aj rád stvárňoval, lebo ideológovia do kozmonautiky veľa nemohli hovoriť. Bartuszovu sochu Gagarina osadili v roku 1983 pred už novú budovu hutníckeho učilišťa v Šaci. Možno sa to zdá neskoro, ale v americkom Houstone, odkiaľ riadia americké astronautické dianie, odhalili sochu Gagarina v roku 2012 a v Londýne o rok neskôr. A tak sme v Košiciach, či presnejšie v Šaci, zas raz predbehli svet. Odvtedy sa na Gagarinovu sochu môžete zájsť aj pozrieť. A pred ňou si prečítate slová zakladateľa kozmonautiky, ruského vedca Konstantina Ciolkovského: „Zem je kolískou ľudsta, no v kolíske sa večne žiť nedá.“

Foto: archív KD