Nepočujúci majú dnes medzinárodný deň
Ľudia sa často boja komunikovať s nepočujúcimi. Pritom skoro štyri percentá obyvateľov trpia poruchou sluchu. Hlavným motívom organizovania Medzinárodného dňa nepočujúcich je vyjadrenie spolupatričnosti s touto komunitou.
Prvý Svetový kongres Svetovej federácie nepočujúcich sa uskutočnil v septembri 1951. V bývalom Československu sa konal už v roku 1958. Zámerom Medzinárodného dňa nepočujúcich je oboznámiť politikov, verejnú správu a širokú verejnosť s úspechmi nepočujúcich.
Košická organizácia
Septembrové akcie sa konajú každý rok v inom meste. V Košiciach to bolo v roku 2014, tohto roku sa nepočujúci stretli minulý víkend v Púchove. Z dostupných prameňov vieme, že prvými zakladateľmi organizácie v našom meste v roku 1949 boli Otto Stamp a Vasiľ Mosoriak. Vďaka bývalému primátorovi mesta Rudolfovi Schusterovi získali nepočujúci budovu na Kováčskej 65/67, kde organizácia sídli dodnes.
Občianske združenie CN ANEPS
Nepočujúcich v našom meste zastrešuje Občianske združenie CN ANEPS. Je to komunita, ktorá sa raz týždenne, vždy v utorok medzi 14.30 a 17. hodinou stretáva v sídle na Kováčskej ulici.
„Sme združenie, ktoré pomáha našim členom zapájať sa do športových a kultúrnych akcií. Snažíme sa začleniť do komunity počujúcich, aby naši členovia získali vedomosti a znalosti, spoznávali kultúru, snažili sa komunikovať s počujúcimi prostredníctvom tlmočenia, ale aj športovali. Veľmi obľúbené sú napríklad šípkové či bowlingové turnaje ale aj iné aktivity. Pre starších ľudí organizujeme výlety po Slovensku, príležitostne aj do zahraničia. Deťom robíme Mikuláša, Deň detí, Deň matiek či otcov,“ hovorí Daniela Muliková, tajomníčka kultúry a športu.
Komunikovať nemusí byť problém
S nepočujúcim človekom sa môžeme dorozumieť iba vtedy, keď na nás dobre vidí. Najskôr ho však musíme upozorniť, že sa chystáme hovoriť, aby sa na nás mohol včas pozrieť.
„Počujúci by mal stáť priamo tvárou v tvár s nepočujúcimi. Vieme porozumieť skoro každému, ak vidíme rozprávajúcemu priamo na ústa. Dôležité je tiež, aby ste s nami rozprávali pomaly, plynule a zrozumiteľne, čo znamená, že sa musíte snažiť správne artikulovať. Samozrejme, že najlepšia komunikácia je posunkovým jazykom,“ upozorňuje D. Muliková a dodáva, že ak by mali počujúci záujem sa naučiť tento jazyk, mali by sa obrátiť sa na Nadáciu Pontis, ktorá organizuje kurzy posunkového jazyka pre začiatočníkov. „Žiaľ, u nás na Slovensku je nedostatok tlmočníkov.“
Telefonovanie
Možno si myslíte, že telefonovať s nepočujúcim je problém. Nie je to však pravda. Technika pomáha aj týmto ľuďom.„V minulom roku vzniklo on-line tlmočenie. Je to tlmočenie prostredníctvom počujúceho tlmočníka, ktorý ovláda posunkový jazyk a nepočujúcou osobou. Cez on-line tlmočenie nepočujúci pošle sms tlmočníkovi, a ten sa spojí cez skype s dotyčnou osobou, s ktorou chce nepočujúci komunikovať a túto komunikáciu tlmočník prekladá,“ predstavuje novinku Daniela Muliková. Počas pilotnej prevádzky on-line tlmočníka sa do systému zaregistrovalo takmer 150 nepočujúcich a týždenne päť tlmočníčok obslúži asi 40 zákazníkov. Táto služba zatiaľ funguje v pondelok, stredu a piatok od 8. do 20. hodiny. Na spojenie sa s tlmočníkom je potrebný počítač, tablet alebo smartfón s webkamerou.
Občianske združenie CN ANEPS organizuje rôzne podujatia. „Milý príbeh sa nám stal, keď sme sa vybrali na výlet do Medzeva. Boli sme na prehliadke Múzea kinematografi e rodiny Schusterovej a Medzevského hámru. Takéto prehliadky trvajú približne 45 – 60 minút. No my, ako veľké zvedavé deti, sme chceli vedieť všetko. Sprievodca bol taký ochotný a ústretový, že nám rozprával pomaly a sústredene, až stratil pojem o čase. Sám pri ukončení prehliadky povedal, že taký zážitok v živote nemal, pretože naša prehliadka trvala vyše dvoch hodín. Tak ho to s nami bavilo, že nás ešte pozval na pohárik domácej drienkovice, ktorú rád robil pre bývalého prezidenta Rudolfa Schustera. Rozlúčil sa s nami s tým, že na nás nikdy nezabudne,“ zaspomínala si Daniela Muliková.
Posunková reč sa dá naučiť. Znaky na jednotlivé písmená uľahčia komunikáciu.
10 pravidiel komunikácie s ľuďmi s poruchami sluch
1. Na komunikáciu s nepočujúcimi je nutný vzájomný očný kontakt. Takže skôr, ako začnete hovoriť, nadviažte s nepočujúcim očný kontakt, a to najlepšie tak, že mu poklepete na rameno.
2. Hovorte celý čas tak, aby vám nepočujúci dobre videl na ústa – aby mohol dobre odpozorovať z pier vašu reč. Počas hovoru sa neotáčajte bokom, ale stále sa na neho pozerajte.
3. Ak ste v miestnosti, nestojte chrbtom k oknu alebo zdroju svetla, ale tak, aby ste vy stáli k
zdroju svetla čelom (alebo bokom) a nepočujúci chrbtom (alebo bokom).
4. Nehovorte veľmi rýchlo, nesnažte sa slabikovať a veľmi výrazne artikulovať a ani nekričte. Prílišná artikulácia, naopak, sťažuje odpozorovanie. Hovorte prirodzene. Správnej artikulácii pomôže, ak budete hovoriť bez hlasu alebo veľmi potichu.
5. Nezakrývajte si tvár ani ústa. Veľa ľudí má vo zvyku si pri sedení pri stole podopierať hlavu a tým si často nevedomky zakrývajú ústa. Ak si zakryjete čo i len sčasti ústa, nepočujúci nemôže odčítať z pier.
6. Používajte všeobecne známe slová, jednoduché vety, vyhnite sa zložitým výrazom, cudzím slovám aj irónii. Cudzie slová, ktoré vy napríklad denne používate, nepočujúci nemusí poznať.
7. Vždy sa uistite, že vám nepočujúci rozumie. Pamätajte na to, že slovenčina je pre nepočujúcich cudzí jazyk a že odpozorovanie je pomerne náročné a nikto to nevydrží veľmi dlho.
8. Ak ovládate prstovú abecedu (a to ľubovoľnú formu), môžete ju použiť na vyhláskovanie niektorých slov, ktoré nepočujúci nedokáže odpozorovať. V prípade,
že si nebudete rozumieť, použite papier a pero.
9. Keď je pri rozhovore prítomný tlmočník, vždy hovorte na nepočujúceho a nie na tlmočníka. Nehovorte na nepočujúceho v tretej osobe. Tlmočníci sú povinní ctiť etický kódex, ktorý im ukladá tlmočiť všetko čo poviete, vrátane vašej poznámky “toto mu nehovorte”.
10. Ani keď je prítomný tlmočník, nepoužívajte iróniu. Nepočujúci hovoria všetko naplno, a aj tak chápu čo im hovoríte.
Foto: shutterstock, 4.bp.blogspot.com
