#2 Šesť chát za tri mesiace: Chata Plesnivec
Pred vyše mesiacom som s kamoškou Nikou prijala výzvu Doby Tatry. Do konca februára musíme prejsť šesť vysokohorských chát. Prvá túra na Chatu pri Zelenom plese nás naštartovala natoľko, že o pár dní sme vyrazili na ďalšiu. Našim cieľom bola Chata Plesnivec. Aj keď sa vraví, že ide o skôr monotónnu lesnú prechádzku, my sme odchádzali s nevšedným zážitkom.
V spolupráci s EXIsportom sme sa teda vybrali na oddychovú, nenáročnú túru. Chata Plesnivec je postavená na konci Doliny Siedmich prameňov pod Bujačím vrchom. Táto milá chata, ktorú strážia mohutné skalné bralá, je jedinou vysokohorskou chatou na území Belianskych Tatier. Výstup k nej môžete absolvovať viacerými spôsobmi. Najjednoduchší je z obcí Tatranská Kotlina a Kežmarské Žľaby. Náročnejšie trasy vedú zo Ždiaru, Tatranskej Javoriny alebo z Chaty pri Zelenom plese.
My sme si za východiskový bod zvolili Tatranskú Kotlinu. Na chatu by ste sa touto trasou pri pomalej chôdzi mali dosať do dvoch hodín. Pozor! Plesnivec nie je otvorený celoročne. Od novembra do mája si v nej môžete oddýchnuť iba počas víkendov a sviatkov.
Tajomná, ale zablatená túra
Vraví sa, že kúzlo Tatier sa v zime zdvojnásobuje. Najmä kvôli tomu, že naše malé veľhory pripomínajú vianočnú rozprávku. Vo vlaku sme si preto s Nikou vymenili darčeky, ako inak – turistické. Ja som jej dala šatku s čičmianskym vzorom, ona mi darovala bufku, alebo teda multifunkčnú šatku 4fun z EXIsportu. Sviatočne naladené sme sa tešili na zasneženú krajinu. Biely sniežik sa ale nakoniec nekonal. Človek by určite nepovedal, že v Tatrách v decembri budeme iba vo flisových mikinách Northfinder. Tie mali naozaj vynikajúcu priedušnosť a poskytovali tepelný komfort. Zimné bundy sme teda museli zavesiť na ruksaky.
Túra na Chatu Plesnivec nám skôr pripomínala blúdenie v pohorí Tribeč ako vianočnú rozprávku. Kto videl film Trhlina, asi vie, o čom hovorím. Po snehu ani stopy, prostredie tajomné až strašidelné, praskajúce stromy, šumenie potoka, nikde ani živáčika a všade navôkol hmla. Asi v ten deň boli všetci na Zbojníčke alebo Térynke a nevybrali sa ako my po zablatenom lesnom chodníku na Plesnivec.
Čaro Vianoc nakoniec dorazilo
Miestami sme sa trošku báli, najmä vtedy, keď sme asi polhodinu nestretli vôbec nikoho. Len náš kamoš z Popradu alias súkromný fotograf, šofér, kameraman… nám rozprával strašidelné historky. Týmto mu „ďakujem“, že poznám všetky hororové príbehy z lesa. Určite sa tam na prechádzku nabudúce vyberiem sama.
Túra na Chatu Plesnivec bola však aj napriek tomu čarovná a nakoniec sme zažili kúzlo Vianoc. Na chate sme si dali fajnú cesnačku, vypili bylinkový čaj. Keď sme sa chystali naspäť do Tatranskej Kotliny, zrazu otvorili dvere dvaja mladí skauti Fero a Dobi z Kežmarku. Tí, na chatu dorazili s betlehemským svetlom. To nesie v sebe posolstvo pokoja, lásky, mieru a jednoty. Ide o spoločné univerzálne hodnoty vlastné ľuďom bez ohľadu na to, akého sú vierovyznania, ku ktorej cirkvi sa hlásia.
Tridsaťročná tradícia
Betlehemské svetlo je plamienok horiaci v betlehemskej jaskyni, kde sa podľa tradície narodil Ježiš Kristus. Plameň jeho svetla si chodia skauti každoročne odpáliť v predvianočnom období a roznášajú ho do miest a obcí po celej Európe. Slovensko nie je výnimkou. Táto tradícia u nás pretrváva už tridsať rokov. „My sme tento rok plamienok odpálili od rakúskych skautov a ďalej ho odovzdáme poľským. V Tatrách sa svetlo odnáša iba na Hrebienok, Skalnaté pleso a na Lomničák. Tradíciu na Chatu Plesnivec som priniesol ja s mojím otcom pred štyrmi rokmi. Kým nebola výzva Doby Tatry, tak v zime tu chodilo len veľmi málo turistov. Chceli sme to tu oživiť a priniesť sviatočnú atmosféru. Odvtedy každý rok so sebou na chatu zoberiem niekoho nového. Tentoraz to je kamarát Fero,“ prezradil skaut Dobi.
Počasie v Tatrách je vždy pekné
Zaujímalo ma, či aj napriek sychravému a skôr jesennému počasiu si túru chlapci užili. Predsa žijú pod Tatrami a na sneh v zime sú viac zvyknutí ako my, Košičania. Fero mi však povedal jednu zaujímavú vec. „Počasie v Tatrách je vždy pekné. Záleží na tom, ako sa turista oblečie a ako si túru užije. Nie je zlé počasie, ale zlá výbava.“ A ja s ním môžem len súhlasiť.
Tatranský vzduch i krásne výhľady si môže užiť každý. Na veku určite nezáleží. Minimálne v prípade Chaty Plesnivec určite nie. Tam aj späť sa dostanete do troch hodín. Túra je nenáročná. Turistickú obuv však netreba podceňovať. Mačky a ani paličky sme nevyužili a keďže bolo teplo, ani zimné bundy. Ale tatranské počasie sa mení z hodiny na hodinu. Na to treba myslieť vždy a v každom ročnom období.
Nezdolávam Tatry, ale samú seba
Ešte predtým, ako som sa rozhodla zapojiť do výzvy Doby Tatry, mnohí mi hovorili, ale aj písali na sociálnych sieťach, aby sme do toho nešli. Tvrdili, že ide o komerčnú záležitosť, a nie o prekonávanie samého seba. „Dostať medailu za to, že prejdeš šesť chát za tri mesiace? Dáš to za pár dní.“ Neraz mi to jeden odporca Doby Tatry sarkasticky povedal. „Tatry budú preplnené turistami, stratia svoje čaro. Nakoniec to tu bude ako v rakúskych Alpách.“
Ja si však myslím opak. Tatry sú pre nás všetkých. Príroda predsa každému prináša pokoj, radosť, energiu. Nezáleží na veku či kondičke. Nehráme predsa na čas.
Príroda je najlepším liekom pre psychiku. Tatry nikto nejde ničiť. Ak sa do nich vydáme s pokorou, úctou, rešpektom a disciplínou, tak nezdolávame ich, ale samých seba. Nachádzame tak nový rozmer života. Tie hodnoty, ktoré nájdeme v horách, sa stanú súčasťou našich každodenných životov. Verte mi, s nimi sa žije lepšie.
