Vítanie nového roka nebolo vždy také ako dnes
Silvestrovské oslavy, ktoré dnes považujeme za samozrejmú súčasť konca roka, majú hlboké korene v histórii. Ich pôvod siaha až do antických tradícií Babylončanov a Rimanov, ktorí oslavovali príchod nového roka rituálmi a obradmi na zabezpečenie šťastia a úspechu. Kresťanstvo si tieto tradície osvojilo a prispôsobilo, čím položilo základy moderných silvestrovských osláv.
Sviatok nesie meno po pápežovi Svätom Silvestrovi I., ktorý zomrel 31. decembra 335. Bol prvým pápežom po uznaní kresťanstva ako štátneho náboženstva v Rímskej ríši. Na jeho počesť sa posledný deň roka stal spomienkou na jeho odkaz a dostal jeho meno do kalendára. Naši predkovia prežívali prelom rokov v duchu očisty a poriadku. Na Silvestra upratovali domovy, vracali požičané veci a urovnávali dlhy. Podľa tradície si obliekali čisté šaty, aby symbolicky vstúpili do nového roka očistení od starostí starého.
Dôležité boli aj rôzne zvyky, ktoré mali zabezpečiť šťastie a zdravie. Smeti sa nevynášali, aby sa šťastie „nevyhodilo“ z domu, a pranie bielizne bolo zakázané, aby sa predišlo úmrtiam. Rovnako sa verilo, že jedlo na Silvestra môže ovplyvniť nasledujúci rok. Šošovica a mak mali priniesť peniaze, bravčové šťastie a bohatstvo, zatiaľ čo hydina, ktorá by „odletela“, sa neodporúčala.
Dnešné silvestrovské oslavy sú pestrejšie a flexibilnejšie. Každý ich môže prispôsobiť svojim predstavám. Obľúbenými aktivitami sú rodinné stretnutia, stretnutia s priateľmi, spoločenské akcie a polnočný prípitok. V posledných rokoch však čoraz viac miest upúšťa od tradičných ohňostrojov, ktoré nahrádzajú ekologickejšie svetelno-hudobné šou. Tieto moderné podujatia zohľadňujú ochranu zvierat a kvalitu ovzdušia, no zároveň poskytujú atraktívny program na privítanie nového roka.
Aj dnes si mnohí zachovávajú staré zvyky pri výbere jedál na Silvestra. Šošovica a bravčové zostávajú symbolmi hojnosti a šťastia. Na druhej strane, moderné kuchyne obohatili exotické ingrediencie, zelenina a nápoje, ktoré predtým neboli dostupné.
Zdroj:(SITA,tm/FG)
Odporúčané články
Vôňa čerstvo upečeného kysnutého cesta, sladké sezónne ovocie a chrumkavá maslová posýpka – kombinácia, ktorá neodmysliteľne patrí k tradičnej domácej kuchyni. Kysnuté koláče s ovocím sú overenou klasikou, ktorá sa hodí na rodinné oslavy, víkendové pečenie aj ako sladká bodka ku káve.
Šťavnatá pečená hus s chrumkavou kožou patrí medzi najobľúbenejšie slávnostné jedlá slovenskej kuchyne. V kombinácii s dusenou červenou kapustou a domácimi lokšami vytvára tradičné menu, ktoré sa hodí na rodinný obed aj sviatočný stôl. Prinášame vám recept, vďaka ktorému si túto klasiku pripravíte aj doma.
Jednoduchá, poctivá a príjemne zahreje – zemiaková polievka s hubami patrí medzi tradičné jedlá, ktoré si nájdu miesto v každej domácnosti. Spojenie zemiakov, voňavých húb a jemne korenistého základu vytvára sýtu polievku ideálnu na chladnejšie dni aj ako ľahší obed s čerstvým chlebom.
