Von der Leyenová predstavila plán na „prezbrojenie“ Európy
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok predstavila päťbodový plán na mobilizáciu približne 800 miliárd eur na obranu Európy, a tiež pomoc pri poskytovaní „okamžitej“ vojenskej podpory Ukrajine po tom, čo Washington pozastavil pomoc Kyjevu.
„Čaká nás nová éra,“ uviedla šéfka Európskej únie v liste, v ktorom predstavila plán lídrom EÚ dva dni pred samitom zameraným na upevnenie spoločnej akcie na podporu Ukrajiny a dlhodobejšej európskej bezpečnosti. „Európa čelí jasnému a súčasnému nebezpečenstvu v takom rozsahu, aký nikto z nás počas svojho dospelého života nevidel,“ napísala, pričom načrtla možnosti financovania európskej obrany. „Iniciatíva ‘ReArm Europe’ by mohla zmobilizovať takmer 800 miliárd eur výdavkov na obranu pre bezpečnú a odolnú Európu,“ povedala novinárom v Bruseli, keď načrtla obsah svojho plánu.
Prvá časť zahŕňa návrh pozastavila prísnych rozpočtových pravidiel EÚ, aby členské štáty mohli zvýšiť svoje výdavky na obranu. „To umožní členským štátom výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu bez toho, aby spustili procedúru nadmerného deficitu,“ povedala s odkazom na postup, ktorý núti vlády znížiť úrovne deficitu, ak porušia pravidlá. Druhým návrhom bude nový „nástroj“, ktorý členským štátom poskytne pôžičky vo výške 150 miliárd eur na investície do obrany. „Ide v podstate o lepšie míňanie – a spoločné míňanie,“ povedala Von der Leyenová. „Hovoríme o paneurópskych oblastiach spôsobilostí – napríklad: protivzdušná a protiraketová obrana, delostrelecké systémy, raketové a muničné drony a protidronové systémy.“ „S týmto vybavením môžu členské štáty masívne zvýšiť svoju podporu Ukrajine. Takže okamžité vojenské vybavenie pre Ukrajinu,“ povedala Von der Leyenová.
Tretia zložka by zahŕňala použitie existujúceho rozpočtu EÚ „na nasmerovanie väčšieho množstva finančných prostriedkov na investície súvisiace s obranou“. To by zahŕňalo umožnenie členským štátom prehodnotiť takzvané „kohézne“ fondy zamerané na pomoc rozvoju chudobnejších európskych krajín, a ich použitie na obranu. Posledné dve oblasti činnosti by súviseli s Európskou investičnou bankou. Tá by mohla zrušiť limity na poskytovanie pôžičiek firmám v oblasti obrany, vďaka čomu by spoločnosti mohli získať lepší prístup ku kapitálu.
Trumpovo naklonenie sa smerom k Rusku a kroky, ktoré údajne robí s cieľom ukončiť rusko-ukrajinský konflikt, ohrozujú Európu, ktorá nechce zostať stáť na vedľajšej koľaji. Štvrtkový bruselský samit, v nadväznosti na víkendové krízové rozhovory zahŕňajúce aj Britániu a NATO, prichádza v čase, keď Európa uvažuje o silnej perspektíve, že Spojené štáty sa odklonia od dlhodobejšej podpory Ukrajiny a v širšom zmysle od svojich európskych spojencov. „Žijeme v najvýznamnejších a najnebezpečnejších časoch. Toto je moment pre Európu a my sme pripravení posunúť sa vpred,“ skonštatovala Von der Leyenová.
Zdroj: (SITA,hb)
Odporúčané články
V súvislosti s problematikou krádeží by mal platiť princíp „trikrát a dosť“. Rozhodla o tom dnes vláda, keď odobrila návrh novely Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti. Zároveň kabinet schválil aj návrh, aby sa novela prijala v skrátenom legislatívnom konaní.
Miroslav Lajčák neurobil nič, čo by ma nútilo odvolávať ho z pozície poradcu predsedu vlády. Po výjazdovom rokovaní vlády v obci Vyšný Orlík (okres Svidník) to vyhlásil predseda vlády Robert Fico (Smer-SD). Nevidí na Lajčákovo odvolanie žiadny dôvod.
Minister vnútra a šéf strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok dodnes nechápe postup premiéra Roberta Fica v prípade vicepremiéra pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca. Ako uviedol v diskusnej relácii V politike spravodajskej televízie TA3, Kmec po prepuknutí kauzy s dotáciami pre priemysel sám avizoval vyvodenie osobnej zodpovednosti a v sobotu 15. novembra plánoval podať demisiu. Premiér sa však napriek tomu spravil „verejný signál” a avizoval odvolanie Kmeca.
